Chcem v mojom zamyslení zachytiť čo najviac z toho, čo sa mi doteraz na mojej krátkej ceste v mágii v spoločenstve Selekcia podarilo naučiť.
Výuka, o ktorej píšem bola o našich strachoch a prácou s nimi. Maat nám na výuke vysvetlila aké strachy poznáme, aké sú pre nás vhodné a aké nevhodné.
Veľmi ma oslovila veta „najviac času a úsilia zaberie adeptovi mágie vývoj vlastnej osobnosti“….

Keď sme boli malí, väčšina z nás sa bála tmy. Báli sme sa preto, lebo tma je plná neznámych vecí, ktoré by nám mohli ublížiť. Ale pochybujem, že sme premýšľali nad tým ako spochybniť tento strach, pretože keď sa rozsvietilo svetlo, “bubák” a nič hrozivé tam nebolo.
Naučili sme sa temnotu spájať s desivými a neznámymi vecami a to, že je lepšie nehovoriť o svojich temných myšlienkach a emóciách.
Priniesť svetlo do nášho emocionálneho tieňa je omnoho náročnejšie než fyzicky rozsvietiť stolnú lampu. Preto sa tomu vyhýbame.
A táto temná stránka našej duše má vlastný život, ktorý rozkvitá, ak si ju pripustíme. Je tam a má veľkú silu.
Je to skrytá súčasť nás samých, ktorá ovplyvňuje naše rozhodnutia častejšie ako si to uvedomujeme. V skutočnosti vynakladáme veľa úsilia aby sme tento strach potlačili a ukryli ho pred sebou a ostatnými. Náš tieň sa môže prejaviť ako naša slabosť, alebo sila. Pokiaľ si uvedomujeme naše skutočné JA, dostávame príležitosť vyjadriť svoju silu. Ale pokiaľ tieto kvality ignorujeme, vždy nám to spôsobí škodu.
Môže sa to prejaviť vo forme závislosti, úzkosti, zámerne stroskotaných vzťahov alebo práce, alebo vo forme iného správania, ktorým ničíme sami seba a iných ľudí. Pokiaľ si chceme uvedomiť svoj tieň, musíme priniesť svetlo do svojich rán a dať si šancu vyliečiť sa a zmeniť.
Každá duševná práca vyžaduje objaviť a pochopiť svoj tieň. Pokiaľ sa výhradne zameriame na hľadanie svojho tieňa, udrží nás to mimo miest hanby, viny, žiarlivosti, nenásytnosti, konkurencie, žiadostivosti a agresivity.
Ale práve tieto emócie musia byť spracované skôr ako sa dostaneme k naším svetlým stránkam.

Ako spracovávať tieto emócie nám Maat počas výuky mágie v teréne podrobne vysvetlila. Dôležité je vytvorenie si vlastnej knižnice pocitov – mali by sme v nej mať uložené všetky emócie, aj strachy. Intuitívny strach je pre našu prácu v mágii potrebný. Preto sme všetci prítomní pozorne sledovali okolitý priestor a počas prechodu dňa do noci pozorovali všetky „tiene“ a potláčali možno aj strach z neznámeho a pre začiatočníkov veľmi magického prostredia.

Aj meditácia, ako nám povedal počas výuky Lucas, sa môže stať pre nás ťažká, pokiaľ sa pokúšame ignorovať svoj vlastný tieň. Jeho potlačenie sa preukáže tým, že keď zatvoríme oči zostaneme iba s našimi myšlienkami. Rovnako je to pri všetkých silných emóciách, teda to, na čo sa nechceme pozrieť nás zvyčajne udržuje uzatvorených a v odmietaní.

Tým, že sa odmietame pozrieť na vlastnú temnú stránku, odmietame potrebu byť celkovo akceptovaní inými ľuďmi. Začneme si príliš idealizovať našu vlastnú stránku získanú prostredníctvom nášho vnímania reality. Tá utvára našu osobnosť, povrchnú stránku nás, ktorú svet vidí. Pre niektorých to znamená byť inteligentný, úspešný a silný, no pre iných je to presne opak. Akokoľvek sa naša osobnosť pokúša ovládať život, je to iba ďalší pokus byť obdivovaný a milovaný za niečo, čo nie sme.

Keď sa pozriem na svoj malý strach z hmyzu, som rada, že o ňom viem a dala som ho zo seba von. Rozprávam o ňom, nie je mi to už nepríjemné a nemám obavy z reakcie okolia.
Zväčša máme tieto malé strachy, alebo lepšie povedané veľké strachy z malých vecí, a tak dochádza k tomu, že máme v sebe uzatvorených mnoho malých strachov.
Strach nech je akýkoľvek, spôsobuje veľké utrpenie. Každý strach môže mať svoj pôvod aj v našej minulosti.
Ako sa uzdraviť zo strachu?
Skúšala som sa zahľadieť na živú osu, mŕtvu osu, dala som ju na lopatu a do smetnej nádoby. Nedokážem ju chytiť do rúk. Je mi veľmi odporná. Nevadí, že ma poštípe, proste mi je odporná. Čo s tým?
Určité množstvo strachu môže byť ale aj užitočné. Dáva nám varovné signály, chráni nás pred nebezpečenstvom a pomáha nám správne vyhodnotiť situáciu. To je v mágii práve ten intuitívny strach.

Asi nejde o to nikdy nemať strach, ale o to, aby strach nikdy nemal nás.

V živote som bola nútená čeliť mnohým strachom. To, že som sa s nimi dokázala vysporiadať, mi dalo poznanie, že je to možné.

Viem, že učenie mágie je náročná práca na sebe. Náročná, ale krásna. Dáva mi pocit môjho priestoru. Priestoru, ktorý sa neustále môže meniť presne tak, ako JA.

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, Apríl 1st, 2019 o 07:58 a je zaradený pod Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Milá kolegyňa Vhiolynta, veľmi ma zaujal Tvoj názor o strachu a dovolím si k nemu napisat aj zopár mojich postrehov.
Myslím si, že aj ten naodváznejsi jedinec na tejto planete zažil už pocit strachu.
Nemyslím si, že strach je vyslovene naša temná stránka, ale je aj to, čo nás posuva pri prekonaní dopredu. Kazdý ma iný pocit strachu z niečoho, to čo pre Teba moze byt úsmevne, pre mňa je neprekonateľne a naopak.
Tak ako pises, ide o to, aby sme sa vedeli so strachom popasovať a prekonať ho.
Su strachy, ktoré vedia zaniknut akoby ,,smahnutim,,ruky, sú strachy, ktorých sa nevieme zbaviť mozno z hľadiska svojej zadubenosti alebo aj prreto aby sme boli ,,zaujímaví,,, mozno z lenivosti prekonat ho.
Mozno su strachz, ktore nevieme ako prekonat.
Ja mám napríklad dlhodobo strach z toho, že nie som a neviem byt milovaná žena muzom.
Nemám stastie na parnerov - ze boli ,,az,,styria doteraz a odmietam si pripustit, ze bez partnera mi bude lepsie.
ja totiz tuzim po vztahu a nie po náhodných známostiach.A ako sa mám zbaviť tohto strachu?
Meditáciou?Presviedcat sa o tom, ako mi je super fajn keď otváram a zatváram každý deň svoj prázdny príbytok?Chodiť na seansy?
Alebo je toto vlastne strach?Alebo moja neschopnosť?
My sa ucime prekonávať strach.
Ja si však myslím, že len priznanie svojho osobného strachu je veľký osobnostný pokrok práce na sebe.

Apríl 2nd, 2019 at 11:35
 2 

Keď berieme vo všeobecnosti "temnotu v nás" ako niečo nezmapované, tak sem spadajú aj strachy, ktorým sme sa sami v sebe doteraz nijako špeciálne nevenovali, len sme zobrali ako fakt, že z niečoho máme strach, ale nešli sme do hĺbky toho pocitu a ďalej sme po tom nepátrali.

A v tom je práve jedno veľké kúzlo - temnota stráca silu, akonáhle sa dostane do kontaktu so svetlom. Naše strachy majú nad nami moc často práve preto, že sme na ne nikdy neobrátili svetlo svojej vedomej pozornosti. Keď si ten strach vezmeme vo svojom vedomí "na pretras" a začneme sa mu venovať, pátrať po jeho príčinách, sledovať jeho prejavy a jeho pôsobenie na nás, na naše telo a náš vnútorný svet a prijmeme ho skrátka ako momentálny stav, môžeme sa v niektorých prípadoch pristihnúť pri tom, že takto zanalyzovaný strach zrazu akoby vyfučal hore komínom. Stratí nad nami moc.

Samozrejme na rôzne hlboko zakorenené traumy takáto jednoduchá finta stačiť nebude, ale ak aj určitý strach zatiaľ nedokážeme celkom odstrániť, minimálne je dôležité zobrať ho na vedomie a pripustiť si, že niečo takéto v sebe máme. Ako sa hovorí, najhoršia vlastnosť mága je tá, ktorú si neuvedomuje. Všetko ostatné je len otázkou narábania so sebou samým.

Občas tiež pomáha vedomé vystavovanie sa situáciám, z ktorých máme strach. Najprv v zriedených "homeopatických" dávkach, až kým si naše vnútro na túto situáciu postupne neprivykne a nezačne ju brať ako niečo bežné. Ľudské telo a ľudská psychika sú zázračné v tom, že sa dokážu opakovaným situáciám do veľkej miery prispôsobiť. Aj keď, na niektorých platí skôr terapia šokom, ale toho nie som príliš veľký zástanca, nakoľko človek nikdy nevie, či si takouto snahou o rýchly výsledok zbytočne neprivodí ešte väčší blok, než už mal.

Apríl 4th, 2019 at 11:09

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.