Otázka, prečo sa rodia veľkí mágovia, sa objavuje v každej dobe, v každej kultúre a v každom spoločenstve, ktoré pracuje s hlbším poznaním reality. Nejde o romantickú otázku ani o snahu vytvárať legendy. Ide o pokus pochopiť mechanizmus, ktorý presahuje jednotlivca a dotýka sa celého vývoja ľudstva, duchovných tradícií aj samotnej rovnováhy sveta.

Múdrosť mága je ako luna – nežiari preto, aby oslepila, ale aby viedla kroky v tme.
Svetlo, ktoré dáva, je vždy tiché a láskavé.
Kto kráča s lunou, kráča s pokojom.

V Ašaratových knihách sa ukrývajú vrstvy poznania, ktoré sa neodhalia pri prvom čítaní.
Nie sú to knihy určené na jednorazové prebehnutie očami. Sú to živé učebnice mágie, mapy duchovných svetov a brány k hlbšiemu vedomiu, ktoré sa otvárajú postupne, podľa úrovne zrelosti toho, kto do nich nahliada.

Každý kvet skrýva tajomstvo zeme a každý plameň šepká reč nebies. Mágia je mostom medzi tým, čo vidíme, a tým, čo cítime. Ten most stavia trpezlivosť a láskavé srdce.

Mágia je pre mnohých záhadou. Niekto v nej vidí cestu k moci, iný formu duchovného poznania, a ďalší ju považuje za symbol tajomstva skrytého v samotnej podstate bytia.
V spoločenstve Selekcia však vnímame mágiu ako živý jazyk medzi dušou človeka a dušou Zeme, ako prúdenie vedomia, ktoré sa nedá vlastniť, ale dá sa ním stať.
Mágia nie je oddelená od života – je jeho odrazom, zrkadlom aj nástrojom premeny.
Každý, kto kráča jej cestou, sa učí prijímať zákony rovnováhy, zodpovednosti a ticha, pretože práve v nich spočíva skutočná moc mága.

Otázka, kedy sa spoločenstvo stáva sektou, sa objavuje znova a znova.
Ľudia, ktorí nepoznajú vnútorný život duchovných skupín, často hádžu všetkých do jedného vreca.
No rozdiel medzi duchovným spoločenstvom a sektou je zásadný – a spočíva v úmysle, v slobode a v úcte.