Bria pokojne dopila čaj a ešte raz sa strýka opýtala na všetko, či všetkému správne rozumie a zrekapitulovala to. A nakoniec dodala: Zobraziť celé »
Laurence stál vonku mimo Hradu. Stál na okraji hlbokej priepasti, ale nedíval sa dole do priepasti, ale sa díval hore nad seba. Na ťažké mračná, ktoré pomaly plávali po oblohe. Tie mračná boli akoby odrazom toho, čo sa dialo v Laurenceho Duši.
Zobraziť celé »Bytosti, ktoré sa dostavili do Grobdeho siene svetov, boli priehľadné, vyzerali skoro ako podivné dymové bytosti. Boli poskladané z energií šedi a dymu. Nič hmotné na nich nebolo a Trevor si uvedomil, že sa odrazu zamýšľa nad tým, ako chcú tieto bytosti vôbec niečo konzumovať. Bytostí bolo dokopy dvanásť a ak sa to dá vôbec tak nazvať, tak si sadli za stôl. Avšak slovo sadli bolo pri nich dosť zvláštne, ale povedzme, že sa nachádzali na laviciach a stoličkách určených na sedenie. Ich forma sa akoby umelo snažila napodobniť tvar nejasnej formy rôznych bytostí.
Zobraziť celé »Trevora sme zanechali pri stretnutí s Briou. …
Trevor vošiel s Briou dnu do siene a priamo si to zamieril ku Grobdemu. Úprimne sa mu ospravedlnil, aj keď trošku koktavo. Bolo taký, pretože sa hanbil a plne si uvedomoval svoju chybu, že sa neúctivo ku Grobdemu správal. Trevor tiež priznal, že bol hlavne netrpezlivý a neuvedomil si preto, že ho Grobde požiadal, aby chvíľu počkal.
Grobde sa díval na Trevora a potom to len tak celé odmávol rukou, že všetko je v poriadku. Následne sa Trevora opýtal to najpodstatnejšie v daný moment. Zobraziť celé »
Ten neznámy, ktorý prehovoril k Trevorovi, bol zavalitý človek s vážnym pohľadom a díval sa vážne na Trevora. Prehovoril ku nemu priamym a vážnym tónom. Nebol to kárajúci tón, ale dôrazný, aby Trevor akoby cez ten tón hlasu mal konečne pochopiť vážnosť situácie. Zobraziť celé »
Trevor teraz nevedel, ako sa presne správať, a tak sa nesmelo opýtal Jeremyho:
„Jeremy, ak si tu tak dlho, ako to, že si len Majster? Nemal by si byť už dávno hoci aj Veľkňaz? Nechápem to celé.“
Jeremy sa opäť uškrnul a odpovedal, že odpoveď je predsa jednoduchá. Zobraziť celé »
Trevor odrazu pocítil mrazivý chlad a zistil, že napriek letnému počasiu mu pri dýchaní šla para z úst.
Trevora odrazu premkla zima a strach sa mu rozliezal až do kostí. Trevor sa sám zamýšľal, čoho sa to vlastne bojí. Nebol nikdy nejaký straško, no teraz si už v tejto chvíli nebol ničím istý. Chladné múry, ktoré miestami viac tušil, že tam sú, ako ich videl, toto všetko umocňovali. Zobraziť celé »