Úvod
O Veľkňazoch a ich poslaní som písal 27. júna 2025. Vtedy som sa sústredil na opis úlohy Veľkňaza ako duchovného vodcu, ktorý stojí v službe spoločenstvu a jeho učeniu. Dnes sa však chcem pozrieť – odosobnene, ak sa mi to podarí – na pozíciu Najvyššieho Veľkňaza (NVK) – na miesto, ktoré nesie v sebe nielen všetky povinnosti a zodpovednosti Veľkňaza, ale aj osobitné bremeno a česť byť tým, kto spája celé spoločenstvo do jedného celku a stráži jeho posolstvo naprieč časom.

Počas môjho detstva aj dospelosti som zažil dvoch predchodcov vo funkcii NVK a každý z nich bol úplne iný – mal svoju vlastnú mágiu, spôsob komunikácie i konania. Táto skúsenosť ma naučila, že každý NVK je jedinečný a nikdy by sa nemal stať napodobniteľom svojho predchodcu.
Každý totiž „vládne“ v inom čase, za iných podmienok a čelí iným výzvam.
Preto aj verím, že po mne – tak ako je plánované – preberie túto úlohu Veľkňažná Tara, a som plne stotožnený s tým, že sa bude riadiť svojou hlavou a konať tak, ako sa bude dať najlepšie v situácii, v ktorej sa ocitne.

Byť Najvyšším Veľkňazom (NVK) nie je len formálny titul, ktorý označuje najvyššie postavenie v hierarchii spoločenstva. Ide o povolanie, ktoré presahuje rámec bežného vedenia a zahŕňa v sebe službu, ochranu, duchovné vedenie a zodpovednosť za kontinuitu učenia.
Poslaním NVK nie je presadzovať vlastnú vôľu, ale spájať celé spoločenstvo do jedného celku, byť mostom medzi všetkými členmi a strážcom odkazu mágie, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu.

NVK stojí uprostred kruhu, kde sa stretávajú rôzne skúsenosti, názory, očakávania a aj obavy.
Je spojovacím prvkom medzi tými, ktorí ešte len začínajú svoju cestu, a tými, ktorí na nej kráčajú desaťročia. Schopnosť vypočuť a porozumieť patrí k jeho najdôležitejším črtám.
Nestačí len pasívne prijímať slová – je potrebné chápať aj ich skrytý význam, vidieť za ne a cítiť, aká energia ich sprevádza.

Historické skúsenosti ukazujú, že NVK sa neraz ocitá v situáciách, keď musí stáť medzi dvoma protichodnými prúdmi a nájsť cestu, ktorá zachová jednotu spoločenstva. Počas jedného z náročných období v Anách, keď sa názory Majstrov líšili na spôsob výučby rituálov ochrany, NVK zvolal Radu, ktorá trvala celé tri dni. Počas týchto rokovaní sa nekládol dôraz na to, kto má „pravdu“, ale na to, aký výsledok bude pre spoločenstvo prospešný. Týmto spôsobom sa obnovila nielen harmónia medzi Majstrami, ale posilnila sa aj dôvera v NVK ako v sprostredkovateľa a ochrancu rovnováhy.

NVK musí byť pripravený počúvať aj výhrady. To neznamená súhlasiť s každým názorom, ale hľadať riešenia. V Selekcii sa to ukázalo počas obdobia, keď sa časť členov cítila odstrčená od rozhodovacích procesov. Ja ako NVK som sa rozhodol otvoriť diskusiu, v ktorej každý člen – bez ohľadu na hierarchické postavenie – mohol vyjadriť svoje návrhy. Nie všetky sa dali realizovať, ale samotný proces otvorenosti obnovil pocit spolupatričnosti. Výsledkom však po čase bolo, že tento pokus o väčšiu mieru „demokracie“ nedopadol dobre. Ukázalo sa, že pri neexistencii jasne určeného smeru začali vznikať konflikty a nedorozumenia medzi členmi, ktoré spomaľovali rozhodovanie a oslabovali jednotu. Nakoniec sa takmer jednohlasne všetci priklonili k tomu, že je potrebné zachovať vedenie skrz hierarchiu, ktorá zabezpečuje stabilitu, jasné kompetencie a plynulosť fungovania spoločenstva.

Byť NVK znamená byť strážcom posolstva mágie. V Anách to bolo mimoriadne zreteľné počas komunistického obdobia, keď bola činnosť spoločenstva ohrozená. NVK vtedy niesol zodpovednosť nielen za bezpečnosť členov, ale aj za zachovanie učenia. Pod jeho vedením sa používali krycie názvy, menili sa verejné oslovenia („Najvyšší predstavený“ namiesto „Najvyšší Veľkňaz“) a vyučovanie sa presunulo do neveľkých uzavretých kruhov.

Po celom Slovensku existovali roztrúsené malé skupinky ľudí – v okolí Bratislavy, Zvolena, Rimavskej Soboty a iných miest – ktoré pôsobili v hlbokej ilegalite. Praktický kontakt medzi nimi a NVK bol sporadický, často obmedzený na odovzdávanie odkazov a inštrukcií cez sprostredkovateľov.
Väčšina týchto skupín bola malá, izolovaná a odkázaná na vlastné prežitie v nepriaznivých podmienkach.
Postupom času, najmä vplyvom prenasledovania a generačnej výmeny, väčšina z nich zanikla.
Dnes z pôvodného Anách žijem už len ja, Ašarat, ako posledný priamy nositeľ jeho tradície.
Vďaka prezieravosti a disciplíne sa však podarilo uchovať neporušený základ učenia, ktorý by inak mohol byť nenávratne stratený.

NVK je brat či sestra všetkým. Tento rozmer sa prejavuje v každodennej praxi – nielen počas veľkých rituálov alebo oficiálnych stretnutí. Spomína sa, že počas jedného z jesenných zhromaždení v Selekcii, keď časť členov prechádzala osobnými krízami, NVK venoval celé popoludnie individuálnym rozhovorom. Tieto rozhovory neboli o mágii ako technike, ale o mágii ako sile, ktorá môže človeku pomôcť znova nájsť rovnováhu. Aj takto sa napĺňa poslanie NVK – byť prítomný tam, kde je to najviac potrebné.

Dôležitým poslaním NVK je spájať minulosť s budúcnosťou. V Selekcii sa táto úloha prejavila napríklad pri výbere nástupcov. NVK rozpoznal potenciál v ľuďoch ešte predtým, než sami vedeli, kam ich cesta povedie. Týmto spôsobom boli včas pripravení noví vodcovia, ktorí prevzali zodpovednosť, keď to okolnosti vyžadovali. Tento proces nie je len organizačný – je to akt duchovného videnia, v ktorom NVK dokáže vycítiť hlas duše človeka a jeho predurčenie.

Byť NVK znamená niesť aj osamelosť rozhodnutí. Počas jedného z kľúčových rituálov ochrany brán, keď sa objavila hrozba z paralelného sveta, bolo potrebné rozhodnúť o okamžitom uzavretí prístupovej cesty. Hoci časť Majstrov navrhovala odložiť zásah, NVK rozhodol konať okamžite.
Tento krok zachránil nielen bránu, ale aj energetickú stabilitu v okolí. Po rokoch sa tento čin spomína ako príklad odvahy konať rýchlo a bez kompromisov, keď ide o bezpečnosť spoločenstva.

Každé obdobie prináša iné skúšky. NVK sa nevyhýba ťažkostiam, ale ich prijíma ako súčasť svojej úlohy. Musí stáť pevne v čase zmien, byť ochotný prinášať obete a zároveň zostať symbolom istoty.
V očiach členov je NVK ten, kto drží kormidlo lode, keď sa more búri, a kto vie rozpoznať smer aj vtedy, keď ostatní vidia len hmlu.

V konečnom dôsledku je Najvyšší Veľkňaz stelesnením jednoty. Jeho autorita nevychádza z moci, ale z dôvery, ktorú si získal dlhodobou službou, múdrosťou a schopnosťou inšpirovať.
Je ochrancom učenia, strážcom brán, hlasom rozvahy a bratstvom v čase radosti i krízy.

Takéto je skutočné poslanie NVK – nie vládnuť, ale viesť; nie prikazovať, ale spájať; nie stáť nad ostatnými, ale stáť s nimi a pri nich. A história Anách a Selekcie potvrdzuje, že práve takto vedené spoločenstvo dokáže prežiť aj tie najťažšie skúšky a ďalej rozkvitať.

Posolstvo nasledovníkom
Ak niekedy príde deň, keď sa táto úloha ocitne v tvojich rukách, pamätaj, že titul NVK nie je korunou moci, ale bremenom služby.
Nech tvoje rozhodnutia nikdy nevyplývajú z pýchy, ale z úprimnej túžby ochrániť spoločenstvo, ktoré ti bude zverené. Načúvaj aj vtedy, keď je ticho, a hľadaj pravdu aj tam, kde ju zakrýva nepohodlie.
Váž si učenie, ktoré ti bolo odovzdané, a chráň ho pred tým, aby bolo zmenené na prázdnu formu bez ducha.

Pamätaj, že cesta NVK je cestou osamelých rozhodnutí aj spoločných radostí. Nikdy nebudeš stáť nad ostatnými, ale vždy medzi nimi. Tvoj hlas má byť hlasom jednoty, tvoj pohľad má siahať ďalej než obzor tých, ktorých vedieš.
A keď príde čas odovzdať túto úlohu ďalej, nech tvoj odkaz nespočíva len v slovách, ale aj v skutkoch, ktoré prežijú tvoje meno.

P. S..
Pamätám si na chvíle, keď som ako mladý sedel v tichu a počúval hlas NVK, ktorý predo mnou stál. Vtedy som netušil som, že raz budem stáť na jeho mieste. Dnes viem, že to nebolo o napodobňovaní, ale o nájdení vlastného hlasu. Každý, kto toto miesto raz prevezme, musí počuť ten svoj.

Byť NVK nie je o tom, aby človek všetko vedel. Je to o tom, aby vedel, kedy sa spýtať, kedy počkať a kedy konať. Tí, čo prídu po mne, nech vedia, že chyby sú súčasťou cesty – a že ich hodnota sa meria odvahou pokračovať.

Raz príde deň, keď ma už na tomto mieste nenájdete. Ale ak sa obzriete, nájdete moje kroky na cestách, ktorými sme spolu prešli. A pred sebou uvidíte novú cestu – tú, ktorú pre vás otvorí verím VK. Tara, ona bude stáť v strede kruhu po mne. Kráčajte po nej s dôverou.

Všetko, čo som tu napísal, nie je len opis funkcie, ale odtlačok mojej vlastnej cesty.
Poznal som svojich predchodcov, učil som sa od nich aj z ich rozdielnosti, a dnes viem, že jedinečnosť každého NVK je darom pre celé spoločenstvo.
Ak raz moje miesto prevezme VK Tara, nech ide svojou cestou, tak ako som ja kráčal tou svojou – lebo sila vodcu sa nemeria tým, ako presne kráča v šľapajach iných, ale tým, ako dokáže nájsť cestu, keď sa pred ňou rozprestrie nové a neznáme.