Úvod

Téme cintorínov a záhrobia som sa venoval ako žiak i ako mág dlhé roky. Vždy ma priťahovalo pochopiť, čo sa deje na miestach, kde sa prelína život a smrť, a preto som často vstupoval na cintoríny s cieľom vnímať ich pravú podstatu. Spojil som sa s dušami, ktoré boli prítomné v hrobovom mieste, a ak duša prítomná nebola, snažil som sa „pochopiť“ samotné telesné pozostatky – ich energiu, ich ticho a to, ako akoby „vnímajú“ seba a svoje okolie.

Tento výskum nebol povrchný, ale dlhodobý a systematický. Viedol ma k poznaniu, že cintorín je omnoho viac než len miesto odpočinku tiel – je to laboratórium mágie, kde možno skúmať hranice medzi svetmi, aj vtedy, keď sa zdá, že duša už odišla ďalej.

O týchto skúsenostiach som napísal rozsiahlu prácu, ktorá sa stala základom výučby v našom Spoločenstve Selekcia. Je zapísaná v najnovšom vydaní Knihy mágie a vyučuje sa na hierarchickom stupni HS3 – Čakateľ na Majstra. Tam sa študenti prvýkrát učia, ako vstupovať na cintorín nielen ako návštevníci, ale ako vedomí mágovia, pripravení načúvať hlasu duší aj tichu hrobového miesta.

Na danú tému som už dávnejšie písal, ale nie je zlé si to pripomenúť, pretože nános času mnohé prekryl a nie každý si staršie príspevky vyhľadá. Kto však chce, stačí si vpravo hore do vyhľadávača na stránke zadať slovo „Cintorín“ a zobrazia sa vám všetky texty, ktoré sme k tejto téme vytvorili.

Cintorín je vnímaný bežným človekom ako miesto smútku, spomienok a posledného odpočinku.
Pre mága je však omnoho viac – je to prah medzi dvoma svetmi, miesto, kde sa dotýka realita živých s prítomnosťou mŕtvych. Kto sa rozhodne vojsť na cintorín ako mág, musí chápať, že nevstupuje iba na územie kameňov a krížov, ale do posvätného priestoru, kde sa vrstvia energie minulosti, duší a karmických odtlačkov.

Cintorín ako prah medzi svetmi

V každom spoločenstve, či už starovekom alebo súčasnom, existovala úcta k miestam, kde spočívali zomrelí. Naši predkovia verili, že cintoríny sú miestom, kde možno komunikovať s predkami a žiadať ich o pomoc. V mágii sa cintorín chápe ako priestor, kde sa dá načerpať múdrosť zo sveta zosnulých, ale aj posilniť vlastná prax – ak sa k tomu pristúpi s rešpektom.

Mág teda neprichádza ako obyčajný návštevník. Je pútnikom, ktorý sa na krátku chvíľu stáva hosťom v dome mŕtvych. Každý jeho krok je preto vedomý, každý jeho pohľad otvorený a každý jeho úmysel čistý.

Vnútorný zámer a očistenie

Skôr než mág prekročí bránu cintorína, musí si ujasniť, prečo tam ide. Zvedavosť alebo neúcta sú dôvodom, prečo by sa na takéto miesto vôbec nemal vydať. Ak je však jeho úmyslom uctenie si predkov, prosba o múdrosť alebo vykonanie rituálu, potom je jeho vstup oprávnený.

Pred samotným príchodom je vhodné spraviť malé očistenie. Stačí umytie rúk, zapálenie sviečky alebo krátka meditácia, ktorá oddeľuje bežný život od vstupu do posvätného priestoru.
Mág tak jasne naznačí, že odkladá každodenné starosti a prichádza pripravený.

Prekročenie brány

Brána cintorína je symbolickým prahom. Pri nej sa mág na chvíľu zastaví, zavrie oči a v duchu vysloví:
„Prichádzam s úctou a s čistým zámerom. Som pútnik medzi svetmi.“

Tento krátky akt predstavuje otvorenie cesty a žiadosť o prijatie.
Cintorín nie je miesto, ktoré sa dá obsadiť, ale priestor, do ktorého treba byť vpustený.

Ochrana a chôdza v tichu

Energetické pole cintorína je vrstvené. V jednom kúte cítiť pokoj a mier, v inom nepokoj či ťažobu. Aby sa mág nestratil v týchto prúdoch, vytvára si ochranu – jednoduchú vizualizáciu svetelného kruhu, ktorý ho obklopuje a nedovolí cudzím energiám preniknúť do jeho vnútra.

Počas pohybu medzi hrobmi kráča mág pomaly a v tichu. Hrobové kamene preňho nie sú len kamene, ale kotvy duší. Na niektorých miestach môže cítiť prítomnosť zosnulého silnejšie, inde len jemný odtlačok. Vníma tieto rozdiely a v tichu načúva.

Rituál alebo rozjímanie

Ak je účelom návštevy rituál, vykonáva sa pri konkrétnom bode – hrobe predkov, kaplnke či kríži. Mág tam môže zapáliť sviečku, priniesť kvety alebo položiť symbolický predmet.
Gestá nemusia byť veľké, dôležité je, aby boli úprimné.

Jednoduchá technika spojenia s predkami môže vyzerať takto:

• Polož dlaň na hrob alebo na zem.
• V duchu vyslov: „Pozývam vás, predkovia mojej krvi, aby ste ma viedli a ochraňovali. Neprichádzam zneužívať, ale učiť sa.“
• Potom sa ponor do ticha a načúvaj vnútornému hlasu, obrazu či pocitu.

Mág si tu neberie moc, ale otvára sa múdrosti, ktorá prichádza z druhej strany.

Odchod a uzavretie priestoru

Odísť z cintorína je rovnako dôležité ako doň vstúpiť. Pri bráne sa mág zastaví, poďakuje za prijatie a vysloví:
„Ďakujem za prítomnosť a poznanie. Odchádzam späť do sveta živých.“

Takto symbolicky zavrie dvere, ktoré otvoril. Doma si opäť umyje ruky alebo krátko očistí svoje energetické pole, aby sa energia cintorína neprenášala ďalej.

Záver

Pre mága je cintorín miestom, kde sa učí chápať smrť ako súčasť života, a kde nadväzuje mosty medzi svetmi. Kto vstúpi na cintorín so strachom alebo ľahkovážnosťou, môže sa v energiách miesta stratiť. Kto však príde s pokorou, odíde s darom – či už vo forme pokoja, múdrosti, alebo posilneného spojenia so svojimi predkami.