Tajomstvá rún a ich sila v mágii

Keď sa človek dotkne runy, nemal by vidieť len znak. Mal by cítiť silu. Mal by vnímať pohyb.
Prastarý jazyk, ktorý sa nenaučil v škole, a predsa ho jeho duša spoznáva. Runy v sebe nesú pamäť sveta, štruktúru skutočnosti a ozvenu dávnych magických civilizácií, ktorých odkaz sa nestratil – iba sa na čas skryl pred zrakom ľudí.

Runy – most medzi svetmi

Runy vznikli v čase, keď svet ešte nebol oddelený na duchovno a hmotu, na vnímateľné a neviditeľné. V starých tradíciách boli chápané ako zhmotnené princípy, ako znaky, ktoré udržiavajú rovnováhu medzi svetmi. Boli používané na ochranu, liečenie, vedomé cestovanie medzi dimenziami, komunikáciu s duchovnými silami aj na písanie osudu.
Ale boli aj niečím viac: runy boli rečou astrálu. Univerzálnym jazykom, ktorému rozumeli bytosti svetla aj tieňov. Jazyk, ktorým sa dorozumievali mágovia, keď prechádzali medzi svetmi, hľadali odpovede, otvárali brány a menili štruktúru reality.

Dnes vieme, že runy nie sú len symboly. Sú to energetické štruktúry, ktoré reagujú na zámer, vedomie a vibráciu. Nie sú len znaky, ale nosiče – nosiče archetypálnych síl, ktoré presahujú naše chápanie času a priestoru.

Runy ako živé entity

Mágia nikdy nebola len o vedomostiach. Vždy bola najmä o vedomí. Ten, kto vie, nestačí.
Rozhoduje ten, kto vníma. Runy nie sú pasívne – nie sú nástrojom, ktorý sa dá použiť bez súhlasu. Runy sú vedomé bytosti. Reagujú na to, kto ich volá, ako ich používa a s akým zámerom ich privoláva.

V tomto smere platí staré pravidlo: runy nepracujú pre človeka, ale s človekom. Vstupujú do práce mága, ak v ňom nájdu rezonanciu – ak sa jeho vedomie dokáže naladiť na ich vibráciu.

Preto sa aj dávni mágovia dlhé roky pripravovali, kým im bolo dovolené s runami skutočne pracovať. Niektoré školy požadovali sľub mlčanlivosti, iné podstúpenie očistných rituálov. Vždy však išlo o to isté: nastaviť seba ako nástroj, cez ktorý môže pretekať ich sila. Runy sa nikdy nepoužívali na egoistické ciele bez následkov. Každá runa nesie aj svoju karmu.

Mágovia, ktorí hovorili runami

V starých dobách existovali spoločenstvá, v ktorých sa runy nečítali – ale počúvali.
Títo mágovia verili, že každá runa má svoj vlastný hlas a vedomie. Runy neboli súčasťou učenia – boli učením samým.
Ich znaky sa vyrezávali do kameňov, zakopávali do zeme, maľovali na dvere alebo vyslovovali ako mantrické zvuky, ktoré rozvibrovali priestor. Ich silu používali na uzdravenie ľudí, ochranu pred zlými silami, ale aj na ovplyvnenie počasia, rastu plodín či zvrátenie nepriazne osudu.

Niektoré runy sa podľa starých textov nesmeli zapisovať – iba odovzdávať ústne alebo skrz sen.
Verilo sa, že pri písaní strácajú časť svojej energie a otvárajú sa nezasväteným.
A preto sa učili v kruhoch mlčanlivých, vo svetlách fakieľ, v tichu chrámov alebo pod holým nebom pri magických stromoch, ktoré slúžili ako mosty medzi svetmi.

Runy v Spoločenstve Selekcia: Obnova pradávneho učenia

V Spoločenstve Selekcia si uvedomujeme, že runická mágia nie je minulosťou – je spiacim dedičstvom, ktoré treba prebudiť. Pod vedením Kňažnej Vhiolynty sa toto učenie vedome obnovuje a zasväcuje sa doň ďalšia generácia mágov.
Nepracujeme len s klasickým futharkom – študenti sa učia vnímať runu ako vedomú silu, ako archetyp, ktorý je živý, a nie ako mŕtvy znak.

Pracujeme s runami:

• na energetickej úrovni (vkladaním rún do aurického poľa, orgánov či predmetov)
• v astrále (vizualizáciou rún ako kľúčov do paralelných sfér)
• rituálne (v kruhoch, kde sa runy aktivujú spievaním, dychom a energiou)
• v práci so snami (kde sa runa zjavuje ako bytosť alebo symbolický most)

Runy v našej práci zohrávajú významnú rolu najmä pri:

• liečení narušených energetických tokov
• hľadaní duchovného smeru žiakov
• uzatváraní dimenzionálnych brán
• posilnení vedomia pri astrálnych prechodoch

Runická práca je v Selekcii chápaná ako forma kňazskej služby – vedenie energií, komunikácia s paralelnými svetmi a ochrana posvätného priestoru.

Runy ako univerzálny jazyk astrálu

Runy možno chápať ako slová, ktoré chápe astrál. Tak ako slová lásky menia vodu, aj runy menia priestor. V astrále nie sú runy len znaky – sú to pulzujúce vibrácie, ktoré poznajú bytosti z rôznych svetov.
Nie je výnimočné, že počas magickej práce vnímajú mágovia z iných sfér runy ako svetelné impulzy, ktoré „hovoria“. V týchto prípadoch runy slúžia ako prekladový jazyk medzi svetmi.

Preto runy nie sú len „písmo“ – sú architektonickým kódom reality. Pracujú cez čas a priestor, a ten, kto im porozumie, nečíta len znaky, ale číta svet.

Záver: Runy ako reč duše

Runy sa nedajú naučiť len čítaním. Musia byť zažité, precítené, pochopené telom i duchom.
Ich sila pôsobí vtedy, keď mág vstúpi do ticha a nechá ich k sebe prehovoriť.
Vtedy sa runy stanú niečím, čo ťa vedie. Niečím, čo ti pripomína, že svet je písaný jazykom, ktorý si kedysi vedel – a ku ktorému sa teraz vraciaš.

Runy sú jazyk mágie. A mágia je jazyk pamäti duše.

P.S.:
Priznávam, že kedysi som nemal k runám taký blízky vzťah, ako mám dnes. Ich jazyk som počúval, ale nepočul. Až vďaka mojej kolegyni Vhiolynte som si pred rokmi našiel cestu, ktorá ma viedla hlbšie. Dnes nosím na pravom predlaktí vytetovanú moju osobnú mantru – skladá sa symbolicky z ôsmich slov, a práve ôsmeho som sa aj narodil. A mantra je písaná práve v runovom písme.
Je v tom isté tajomné prepojenie, ktoré sa nevnucuje – ale keď ho raz precítiš, vieš, že runy s tebou začali hovoriť. Som rád, že kolegovia v Selekcii majú dnes možnosť učiť sa o ich sile, zmysle a praktickom použití. Je to cesta hodná úcty.