Mágia vždy kráčala ruka v ruke s tabu. Každá duchovná cesta, ktorá zasahuje do tajomstva života, smrti a paralelných svetov, nesie so sebou hranice – niektoré chránia, iné skúšajú odvahu.
Tabu môžeme chápať ako súbor zákazov alebo výstrah, ktoré si mág všíma, keď postupuje do hlbín poznania.

V histórii boli tabu v mágii prítomné vždy. Už staré civilizácie ich používali na ochranu svojich žiakov a spoločenstiev. V Egypte nesmel žiak vstúpiť do niektorých chrámových sál, kým neprešiel skúškou odvahy a kým ho kňaz nevyhodnotil ako pripraveného. V babylonskej mágii bolo tabu vysloviť mená niektorých božstiev, ak nebol prítomný zasvätený kňaz. U Keltov či Slovanov bolo zasa tabu vstúpiť do posvätného hája bez rituálnej očisty alebo za nevhodného času, pretože sa verilo, že by to mohlo privolať hnev duchov.

V našom Spoločenstve Selekcia existujú tiež tabu, ktoré sa spájajú s hierarchickým rastom mága.
Žiak na nízkom stupni nemá skúšať otvárať dimenzné brány alebo pracovať s mŕtvymi energiami, pretože by si mohol ublížiť.
Mág, ktorý nedosiahol potrebnú vnútornú stabilitu, by sa mohol stratiť v paralelných svetoch alebo pritiahnuť sily, ktoré neovládne.
Tieto tabu chránia život a dušu mága a sú podobné ako dopravné značky – nebránia v pohybe, ale určujú bezpečnú cestu.

Sú však aj tabu, ktoré nie sú posvätné, ale vychádzajú zo strachu spoločnosti. História pozná množstvo období, keď bolo zakázané otvorene hovoriť o mágii. Tí, ktorí prekročili hranice spoločenského tabu, boli prenasledovaní alebo zosmiešňovaní. Dodnes mnohí mágovia vedú svoj vnútorný svet v tichosti, aby si uchránili pokoj.

Existuje aj tretí druh tabu, ktorý je najzaujímavejší – vnútorné tabu. To nie je dané zvonku, ale narodí sa v duši samotného mága. Vzniká zo strachu, zranení alebo z minulých neúspechov.
Vnútorné tabu sa prejavuje napríklad tým, že mág cíti odpor alebo obavu pri určitej technike, energii alebo bytosti, aj keď ju objektívne dokáže zvládnuť. Vnútorné tabu je bránou, ktorú si nosíme sami v sebe. Až keď sa mu postavíme, často zistíme, že jeho prekročenie znamená rast.

Z vlastnej skúsenosti viem, že mnohé z mojich najdôležitejších techník vznikli práve v momente, keď som sa rozhodol prekročiť vnútorné tabu. Často to bolo pri práci s paralelnými svetmi alebo s energiami, ktorých som sa kedysi obával. Samozrejme, nie každé tabu sa má prekročiť.
Niektoré sú posvätné – chránia rovnováhu medzi svetmi a životom. Iné sú len ilúziou, ktorú vytvoril strach. Skutočné umenie mága spočíva v tom, že rozpozná rozdiel.

Tabu v mágii teda nie je len zákaz. Je to výzva a učiteľ. Je to bod, kde sa stretáva odvaha so skúsenosťou. Kto tabu rešpektuje, ale zároveň ho skúma s rozvahou, rastie. Kto ich slepo ignoruje, riskuje pád. A kto sa nimi nechá zviazať bez poznania, nikdy nepocíti plnú silu svojej cesty.

Mágia a tabu nás učia, že skutočná sloboda prichádza až vtedy, keď pochopíme, čo je potrebné rešpektovať a čo môžeme prekročiť, aby sme objavili ďalšiu úroveň poznania.

V našom Spoločenstve Selekcia tabu nie je navždy. To, čo je pre žiaka na HS1 alebo HS2 prísne zakázané alebo skryté, sa môže stať prirodzenou súčasťou jeho práce na vyšších stupňoch. Nie preto, že by sa tabu zrušilo, ale preto, že jedinec dorastie k jeho pochopeniu a bezpečnému zvládnutiu.

Príkladom je práca s mŕtvymi energiami. Pre nového člena spoločenstva je to tabu – ak by sa do nej pustil sám, mohol by pritiahnuť sily, ktoré nezvládne, a ohroziť seba aj svoje okolie. No mág, ktorý sa cez roky naučí stabilizovať svoje energie, ovláda ochranné postupy a prejde na HS4 a vyššie, môže s týmto svetom začať pracovať. Tabu sa tým nemení na „bežnú činnosť“, ale stáva sa posvätnou technikou, ku ktorej má prístup len pripravený jedinec.

Podobne je to s otváraním dimenzných brán alebo prácou s paralelnými svetmi. Kým sa mág nenaučí rozoznávať hranice medzi realitami a nepríde vnútorné ukotvenie, tieto témy sú tabu. Akonáhle však získa skúsenosť a vedenie učiteľa, tabu sa zmení na príležitosť k hlbšiemu poznaniu.

Z mojej skúsenosti je každé tabu v Selekcii živou bránou, ktorá sa otvára v správny čas.
Nie je potrebné ju násilím preraziť, pretože mág rastie hierarchicky a každá úroveň mu odomyká nové poznanie. Kto sa snaží tabu obísť skôr, ako dozreje, často narazí na vlastné limity alebo nebezpečenstvo. Kto však kráča trpezlivo, zistí, že tabu sa stane jeho učiteľom a že každý posun na vyšší stupeň prinesie prirodzené odkrytie ďalšieho tajomstva.

Takto tabu v mágii nie je len zákaz, ale proces dozrievania. Na začiatku je výstrahou, uprostred cesty je skúškou a na konci sa mení na poznanie, ktoré mág prijíma s pokorou. Skutočná sila prichádza až vtedy, keď sa tabu zmení na osobnú skúsenosť a zodpovednosť.

Záver:

Každé tabu na ceste mága je ako tichý strážca brány, ktorý skúma našu pripravenosť.
Kto sa ho pokúsi obísť skôr, ako dozreje, môže sa popáliť alebo zablúdiť.
Kto však kráča s pokorou a trpezlivo zbiera skúsenosti, zistí, že tabu je v skutočnosti učiteľ, ktorý čaká, kým mu otvoríme svoje vnútro.

V Selekcii sa tabu mení spolu s nami. Na nižších stupňoch nás chráni, na vyšších sa stáva poznaním, ktoré prijímame s vlastnou zodpovednosťou. Takto nás vedie k slobode, ktorá nie je o tom robiť všetko bez hraníc, ale o schopnosti pochopiť, čo je správne, bezpečné a múdre.

Pre mága, ktorý si osvojí túto cestu, sa tabu stane spojencom, nie nepriateľom.
A každý prekročený prah je zároveň krokom k hlbšiemu svetlu mágie.