V tomto príspevku chcem ozrejmiť prácu v teréne, energie v priestore a prepínanie.

Pre tréning v teréne, prepínanie a spoznávanie energií v priestore je najvhodnejšou skúsenosťou samotná výuka v teréne. Teória je potrebná, ale vlastnú skúsenosť nenahradí.
Najskôr je potrebné si vytvoriť okolo seba ochranu, ochranný kruh – ochranu v priestore si robíme vždy a všade. Skryjeme sa pred vonkajšími energetikami a „nesvietime“. Najvhodnejšie bude sa časom naučiť vtiahnuť energiu do seba, lebo aj táto naša ochrana svieti. Potom budeme pre okolie neviditeľní a nezaujímaví, nebudeme vyžarovať navonok nič – ja vidím bytosti, oni mňa nie.

Cvičenie v teréne začíname vlastným naladením sa na miesto tréningu ešte pred vstúpením do daného priestoru. Keď sme v teréne trénovali, preciťovali sme akúsi pomyselnú „hranicu“ – niečo ako „vstupná brána“ do celého priestoru. Toto preciťovanie energií v priestore musíme zvládnuť, pretože je to určitá forma zvítania sa s priestorom. Potrebné je dôkladne si to natrénovať, aby spätná väzba, ktorú z priestoru dostaneme, bola jednoznačná, presná. Pretože len vtedy sa stane náš vnútorný pocit skutočným a môže nás veľakrát zachrániť pred zbytočnými nepríjemnosťami. Je to tréning našej vlastnej intuície a vnútorného hlasu, ktorý v tomto rýchlo plynúcom tempe dní často zabúdame počúvať.

Najskôr sa musíme naučiť vnímať sami seba, svoje vnútro, ako reaguje na akýkoľvek druh priestoru, nie iba lesík, kaštieľ, či cintorín. Práca s mágiou sa neupriamuje, nefixuje iba na jedno a to isté miesto, ale pôsobí všade. Preto, aby sme sa zdokonaľovali v spoznávaní priestoru a energetík v ňom, je vhodné chodiť trénovať na nové miesta a skutočne zisťovať, že „všetko je všade“.
Priestor nám „dovolil“ vstúpiť a takto pripravení začneme so samotným tréningom. Keď pocítime určitý vnem, o ktorom vieme, že nepochádza z nášho vnútra, je dôležité sa snažiť tento pocit si ukotviť v pamäti, vytvoriť si vlastnú knižnicu pocitov, aby sme nabudúce, keď niečo podobné zažijeme, vedeli tento pocit priradiť ku konkrétnemu zážitku z minulosti. Vo vytváraní našej vlastnej knižnice pocitov je dôležitá spätná väzba učiteľa, aby sme si jednotlivé pocity a energetiky správne vedeli zaradiť. Učiteľ sleduje naše vnútro a následnú reakciu priestoru na nás, v začiatkoch novú „návštevu“.
Časom, tréningom, by sa malo naše vnímanie energetiky priestoru zlepšiť až tak, že pri našej nočnej návšteve cintorína, alebo pôjdeme niekam inam, budeme už vopred cítiť „niečo, niekoho“ v okolí, či už človeka, či zviera, teda nejaké ohrozenie. Ak je to ale „iba“ strach, je potrebné s tým niečo robiť, spracovať ho.

Je nutné sa naučiť pracovať a spolupracovať s priestorom. V mágii nie sú náhody, musíme preto vnímať pozorne čo v ňom, v jeho vnútri je.

„V mágii neinvestujeme čas, ale seba.“

Veľmi dôležité je pri prepínaní a ovládaní emócii vedieť: „Kto som, čo chcem a kam smerujem…“
Ovládať emócie je potrebné pri učení sa prepínať. Pri prepínaní sa mi v začiatkoch stávalo, že som prepla a chcela som si ten stav udržať, no po chvíli mi hlavou lietali myšlienky od výmyslu sveta a myšlienky samozrejme vyvolávali rôzne emócie. Dôležité pri prepínaní je si tento stav udržať po dobu, ktorú potrebujeme pre danú aktivitu. To sa dá len tréningom a možno správnym vnútorným nastavením sebakontroly.

Pred samotným vstupom je podstatná vnútorná rovnováha. Krotiť sa vo fantázii, nenútiť sa v ničom, uvoľniť sa v stave prepnutia, pretože v napätí a v kŕči si blokujeme energie.

Je veľa spôsobov akými vnímame energie a zóny v priestore. Niektorí ich vidíme ako vlnenie, iní ich cítia vo svojom vnútri, keď sa na určitý priestor pozrú, iní zase musia na dané miesto fyzicky prísť, aby precítili jeho vibrácie, teda pri prechode energetickou zónou cítime určitý vnútorný pocit – pociťujeme pri tomto úkone nejaké fyzické prejavy, napríklad zimomriavky, zatočenie hlavy, pocit akoby sme chodili v želé a podobne.
Po ukončení tréningu, v miestach „vstupnej brány“, sa poďakujeme priestoru že nás prijal a mohli sme sa v ňom učiť, trénovať, zrušíme prepnutie, teda prepneme sa späť do fyzickej roviny, aby sme po sebe nezanechali stopu a odídeme von z priestoru, napríklad kaštieľa, lesíka.

Mágovia žijú medzi dvoma svetmi. Neviditeľný svet plný energie, bytostí a tajomna, a druhý svet plný bežného svetského života, ktorý funguje na princípe príčiny a následku. A mág sa musí vedieť ,,obracať“ v oboch týchto svetoch. Musíme vedieť vystopovať začiatok príčiny aby sme ju mohli pôsobením energie zmeniť, či ,,vymazať“. To však platí v tom neviditeľnom svete. Vo svete hmoty musíme konať inak, pretože následok tej príčiny už existuje a je prejavený.

A na záver tohto cvičenia použijem vetu, ktorú moji kolegovia na vyšších hierarchických stupňoch často používajú:

… treba mať „kilometre nalietané na metle“” aby sme mali určité skúsenosti…

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, February 9th, 2021 o 13:21 a je zaradený pod Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Hlavne si zladiť vo svojom vnútri tieto dva svety...magický a fyzický.

February 18th, 2021 at 21:04
 2 

Veľmi sa mi páči tento článok, veľmi trefné, koncentrované informácie z mnohých výučbových stretnutí a tréningov.
Tie prvé ako aj posledná veta to tiež výborne vyjadrila. Hodnota týchto informácií (a celkovo prác z pera mágov nášho spoločenstva) sa dá skutočne pochopiť len empiricky.

March 20th, 2021 at 10:43

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.