Zážitky s priestorom vedia byť niekedy naozaj nevídané, prekvapivé, dobrodružné aj adrenalínové. Tak to v niekedy mágii chodí. A tak tomu bolo aj teraz.

Bol večer a ja som sa rozhodol, že pôjdem trošku poskúmať a popracovať s priestorom. Pôvodne som chcel som ísť sám, ale nakoniec sa kolegyňa Maat pridala. Veď prečo nie. Dohodli sme sa, že pôjdeme pozrieť jeden nemenovaný kaštieľ, kde sme už boli a ak nám vyjde čas, tak ešte jej obľúbený Petronell.

Prišli sme na prvé miesto na parkovisko pred kaštieľ. Vystúpili sme z auta a s kolegyňou sme iba zostali pozerať. Za normálnych okolností by sme sa predstavili a požiadali priestor o vstup. Ale bohužiaľ ako sme vystúpil z auta, zistili sme, že my už v priestore sme. Energetika tohto priestoru bola rozliata po okolí za bránu priestoru. Stiahol som svoje vnútro do seba a pozoroval som to. Všade na okolí čierno čierna hustá tma. Na cestičke smerom ku bráne k pozemku kaštieľa prúd chladu, ktorý bol len tam a nikde inde. Kaštieľ s pozemkom zahalený do úplnej temnoty a ani ho nebolo vidieť. Ani sa nedalo k nemu preniknúť, nie že by som sa o to nejako pokúšal. Radšej veru nie. S týmto nemenovaným svetom resp. energetikou, a nechcem to tu pomenovávať, som sa už stretol a tak sme s kolegyňou vyhodnotili, že padáme rýchlo preč.

Dorazili sme do Petronellu. V tomto priestore je Maat ako doma a má ho veľmi dobre naštudovaný, takže sme nečakali nejaké prekvapenia. Pozerám, že priestor je však tiež uzavretý. Aj priestor kaštieľu aj jeho okolie. Takže si hovorím, že ani tu sa ďalej nedostaneme, pokiaľ nechceme dostať „po držke“.

Chvíľu sme to s Maat pozorovali a rozprávali sa. Po chvíli som si všimol, že energetika priestoru začína ísť za svoju hranicu priamo ku nám. Tak som spozornel a hovorím Maat „aha ono to ide ku nám“. A ona, že „vidím“. Pozoroval som to a po chvíli som si všimol, že nie len energetika, ale vychádzajú von aj iní „návštevníci“. Tmavé tlsté hady, čo sa hmýrili predo mnou smerom ku mne. Otočím sa k Maat a hovorím jej čo vidím. Ona vraví „áno Rimini zo sveta Nokhov“. Hovorím si wow! Super! Bol to môj prvý vedomí kontakt s nimi a tak sme sa trošku oťukli. Nezdržali sme sa dlho, lebo priestor bol uzavretý a radšej nebudeme provokovať a tak sme sa tiež zdekovali preč. Ďakujem kolegyni Maat, že bola so mnou. Možno by som bez nej tento zážitok v tento deň nemal.