19
Aug

Niečo nie je dobre.

   Odoslal Temujin a zaradil do Postrehy, Zamyslenia

Niečo nie je dobre. Hovorím to už pomaly tretí rok ako amatérsky meteorológ a netuším, čo tým myslím.

Viem len, že niečo nie je dobre. Cítim ohrozenia a viem, že je potrebné sa chrániť. Ako, koľko, kedy a proti čomu a komu tiež neviem. Viem ale jednu vec. To, čo vnímam ako ohrozenie, ide cez ľudí, ktorí o tom nemajú tušenia a sú tunelmi, kanálmi, médiami. A sú nám blízko. Je to ako pyramídová hra – manipulácia vo finančnom sektore. Okrem tých horných na hrote pyramídy zvyšok netuší o čo ide, len dáva a ponúka sa ako hostiteľ.

Neviem ani čo to je. Pôvodne som hľadala zdroj vo svojom bezprostrednom okolí a v ľuďoch, s ktorými som po dlhých rokoch prerušila kontakty. Asi zbytočne som ukazovala prstom na nich, ako na zdroj. Neboli zdroj, boli tunel. A nebol to len tento dôvod na ich prerušenie. Niekedy sa tak udeje len historickými a archeologickými nánosmi na zvyk, ktorý stratil zmysel.

Vôbec netuším hierarchiu tejto neznámej štruktúry, viem len že je rôznorodá a strategicky dokonalá. Dlhodobo pripravovaná a funguje. Kým ju Ašarat nepomenoval, nemala pre mňa meno a nevnímala som ju kontinuálne. Sem tam som sa popasovala s divnými udalosťami, nepopasovala so sebou, lebo som to nedávala a zásah musel prísť zvonka.

Ak teda hovorím konkrétne o sebe, mám pocit, že to niečo, z čoho mám pocit ohrozenia už nejde priamo na mňa. Ide to cez moje najslabšie miesta. Šľahne to na to, čo bezhranične milujem, kde som zraniteľná. Raz to strelí na vnukov, raz na psa, ktorého to sparalyzuje na niekoľko minút a pripomenie mi, že to tak môže ostať navždy. A ja neviem dostatočne dobre identifikovať či je to tak, keďže to tak vnímam, alebo to je inak a všetko má svoju medicínsku či fyzikálnu logiku. Tieto udalosti však boli impulzom, že som sa opäť vrátila k metafyzike a začala ju pozornejšie vnímať, lebo niečo vo mne mi hovorilo, že nie sú bežné. Niečo mi hovorilo, že sú iné.

Ako vedecká hlava mám sklon najskôr so svojim pocitom polemizovať, argumentovať a dávať dôkazy. Skúsiť nájsť to fyzikálno – chemicko -matematické zdôvodnenie univerza a niektorých udalostí môjho života. Až následne sa prebije cez premisu a detektívnu prácu pocit. Intuícia ktorá to vyhodnotí i napriek bráneniu sa hlavy, že to je paranoidné a uletené.

Toto je prvýkrát, kedy verejne píšem o svojich tichých, ale silných obavách, že niečo nie je dobre. Nie že by predtým bolo všetko konštantne dobre, že by sa to predtým nedialo, že by to sem – tam nezablikalo ako semafor, ktorý kričí, že prichádza vlak. Určite áno. V malých vzorkách bol tento signál prítomný, ale teraz mám verejný pocit, že to ide ako búrka s vysoko energeticky nabitými a častými bleskami. Takto to vidím a keďže dlhšie rozmýšľam čo sa deje a čo s tým robiť, píšem tento osobný blog.

To, čo vnímam, je skryté, plazivé, prichádza nepriamo a je to zákerné. Ide cez tých, ktorí sa nedokážu brániť: ľudí mentálne a psychický oslabených, ľudí ktorí sa neprofesionálne hrajú s mágiou alebo energetikou, bláznov a tých ktorí sú ochotní byť kanálom, lebo z toho majú prospech a posunú to tam, kde to má odobrať energiu a silu.

Nehovorím o magickej sile a vypínaní magických schopností, lebo to nie je moja úroveň. Hovorím o sile životnej, o presmerovaní mysle na veci, ktoré brzdia. Na obranu a nie progres. Na každodenne použivanie Enigmy a dešifrovanie toho, čo sa deje. A pomaly pocitu, že svet je vychýlený. A keďže neviem, čo to je, občas mám strach, občas ma udalosti rozbijú na padrť, ale čím ďalej viac, mám na to niečo hnev. Silnejší a silnejší. Mám chuť to zničiť, zabiť, rozbiť spáliť, vypnúť a zúrivo poraziť. Ako mongol Temujin, alebo Ninja, alebo Samuraj.

Ale aj tí sú malí pani. Aj keď všetci magicky podkutí, resp. energotrénovaní, sami osebe sú slabí. A tak neviem, ako s tým naložím ja. Lebo nedajú sa robiť LEN očistné úkony zasiahnutého priestoru, liečiteľské seansy pri chorobách či kolapsoch, mávanie rukami a hry s energetickým zdrojom. Je potrebná podobná štruktúra, ktorá začne fungovať rovnako ako tá protivníková. A ja mám pocit že ju Ašarat začína háčkovať. Že do nití votkáva mantry a ochranné symboly, že do článkov dáva návody a tréningové postupy, že vyhlasuje stav mobilizácie a spáčov ťahá za uši.

Mágovo, či kohokoľvek iného vnútorné ticho je regulárny stav. A je jedno či to je únava, vyhorenie, príprava pred veľkým úkonom, alebo pohodlnosť. Otázkou je, či je naň správna doba.

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, August 19th, 2019 o 18:46 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Temujin, ďakujem za Váš príspevok.
Je dobré, že aj mimo "náš svet" niekto sa pridá a chápe. Vidím, že máte otvorenú myseľ a vnímate a chápete pojem Prázdno a aj Vnútorné ticho.

August 19th, 2019 at 18:50
 2 

Veľmi zaujímavo napísaný príspevok.
Je to akoby v priebehu rokov do nášho „počítačového“ systému zabudovali program pre totálnu ničotu (niekto). Dáta sa akumulujú v srdci a v duši, život sa postupne stáva čoraz menej znesiteľný. Najskôr si to v podstate ani neuvedomujeme, že sa niečo deje, myslíme si, že je to normálne, no niečo nám naháňa hrôzu. Strácame chuť v podstate na veľa vecí, ktoré sme predtým veľmi chceli.
A jedného rána sa možno prebudíme so strachom zo života.

August 20th, 2019 at 06:32
 3 

Veľmi trefne popísané to, čo sa v poslednom čase deje "v éteri". Túto tému už nejaký čas riešime a teší ma, že to takto isto dokážete zachytávať a vnímať aj Vy, Temujin.
Vidím tu výrazné myšlienkové prieniky, aj keď nie ste členom Selekcie, a mnohé Vaše slová v tomto článku sú tak výstižné, že sama by som to lepšie nenapísala.

Snáď sa nám drobnými postupnými krokmi podarí prázdnotu zaplniť a zahnať tento vplyv naspäť na okraj reality.

August 20th, 2019 at 14:32

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.