Ak máme plne zvládnuté základy merania geopatogénnych zón a naša presnosť je v rámci pár centimetrov, môžeme sa podujať na prvé “VEĽKÉ” meranie, najlepšie nášho bytu, s tým, že si premeriame dva typy zón – Hartmannove a vodné žily. Možno vyvstane otázka, ako je to s meraním zón vo viacpodlažných domoch, t.j. panelákoch a či vieme merať tieto zóny aj na najvyššom poschodí? Áno, obe tieto zóny sú rovnako intenzívne ako na prvom, tak i na 10. poschodí. Niektoré zdroje15 dokonca uvádzajú, že smerom od zeme intenzita rastie. Dokonca sa aj časom mení. Najväčšia intenzita je počas nočných hodín, za búrky či sychravého počasia, tiež aj počas novu a splnu Mesiaca a pri zvýšenej aktivite Slnka, napr. erupcii. No a aj na jar a v jesennom období môžeme očakávať tiež väčšiu intenzitu.

Na prvý šup ale odporučujem premeriavať najlepšie iba jednu izbu, pretože stále platí, že meranie vyčerpáva (lebo sa sústredíme na tento úkon a venujeme mu plnú pozornosť a energiu) a dlhodobé vystavenie sa geopatogénnym zónam má neblahý vplyv na náš energetický systém a tým pádom na našu energiu a zdravie. U mňa sa dlhšie meranie prejavovalo bolesťou hlavy, poprípade slabosťou, ospanlivosťou. V takomto prípade, keď cítime, že sa na nás pôsobenie GPZ začína podpisovať, radšej prerušme meranie, pretože postupne bude naša presnosť klesať a nestojí to ani za to vyčerpanie.

Na meranie potrebujeme:

1. virguľu

2. kompas (označené iba svetové strany) alebo buzolu (má aj stupnicu uhlov)

3. malé štvorcové papieriky, postačí rozmeru 1×1 cm

4. meradlo: zvinovací meter aspoň 8 m, pretože pri tejto dĺžke zvykne byť dostatočne široké, aby sa udržalo bez toho, aby sa “zlomilo”. Poprípade laserové meradlo, ktoré nám meranie veľmi uľahčí. Ak chceme zvýšiť presnosť, môžeme spolu s laserovým meradlom použiť podomácky vyrobenú olovnicu pre zaručenie kolmého smeru nad nameraným bodom. Ono sú to zdanlivo drobnosti, ale nevhodný merací nástroj nám dokáže meranie dosť znepríjemniť.

5. papier a ceruzku pre schematický nákres a zaznamenanie nameraných hodnôt

6. väčší výkres, alebo milimetrový papier pre finálny nákres, poprípade náčrt bytu z katastra, do ktorého potom zaznačíme namerané zóny. Dôležité je poznať mierku náčrtu, alebo si ju vypočítať pomocou odmeraných dĺžok na náčrte a v reáli.

7. alternatívne fixky pre zvýraznenie Hartmannových zón oranžovou/červenou farbou a vodných žíl modrou farbou

Ako prvé si premerajme rozmer miestnosti a nakreslime si miestnosť na papier aj s kótami (hodnoty rozmerov). Následne zistíme magnetický sever pomocou kompasu alebo buzoly a zakreslíme ho do náčrtu. Teraz vieme, akým smerom máme ísť – na sever, aby sme kolmo narážali na Hartmannove zóny, ktoré smerujú od východu na západ. Vezmime si do voľnej ruky zopár papierových štvorčekov.

Prepnime, nalaďme sa na Hartmannove zóny formulkou: “Chcem byť citlivý len a len na Hartmannove zóny”, uchopme virguľu v našej najideálnejšej pozícii a vydajme sa od najjužnejšej časti miestnosti po severnú. Obývané miestnosti samozrejme väčšinou nebývajú prázdne, takže by sme mali zvoliť najlepšiu možnú trasu, ktorá nám dovolí ísť čo najdlhšie bez toho, aby sme narazili na nejaký nábytok. Keď sa k nemu totiž blížime, skresľuje to naše meranie, pretože inštinktívne zvykneme skloniť virguľu, aby sme oň nezavadili. Aspoň teda mne sa takéto stáva. No pokiaľ vieme voľne kráčať, ignorujme toto obmedzenie, akoby ani nebolo a sústreďme sa na meranie zón do najväčšej možnej vzdialenosti, ako sa len dá.

Keď sme teda vykročili smerom na sever, skôr či neskôr narazíme na Hartmannovu zónu. V tomto okamihu, keď sa nám virguľa vychýli sa zastavme. O kúsok sa vráťme a presmerujme svoj citlivý bod do končeka ukazováka voľnej ruky (v dlani naďalej stískame papierové štvorčeky), poďme do drepu a v tejto pozícii skúsme tesne nad zemou ukazovákom pomaly vojsť do zóny. Len čo sa virguľa pohne, zastavme pohyb prsta a na toto miesto uložme štvorček papiera. Tu máme prvý bod južnej hranice zóny. Vykonajme obdobné meranie z iného miesta izby, aby sme narazili na ďalší bod hranice tejto istej zóny, aj z južnej i severnej strany. Toto nám umožní ju presne zakresliť. Nespoliehajme sa nikdy na jej smerovanie! Človeka to zvádza, že nájde jeden bod a potom poznajúc severný smer urobí kolmo naň čiaru, akože tadiaľ prechádza hranica zóny. Lenže ona môže byť nejakým železom (autom) v spodnej garáži, poprípade vodnou žilou deformovaná, a keby sme urobili takýto husársky kúsok, tak by sme sa mohli dosť netrafiť v jej skutočnej forme.

Takže opodiaľ urobíme ešte jedno meranie južnej hranice zóny z tohto smeru. Tiež tam uložíme papierik, aby sme mali referenčný bod, ktorý potom budeme merať. Zóna síce má hrúbku približne 30 cm, ale ani na toto sa nespoliehajme, pretože mne napríklad vychádzali hrúbky od 20 do 40 cm. Druhú hranicu nameriame z opačného smeru. Odstúpime aspoň meter od nameranej hranice na sever a ideme od severu smerom na juh kolmo na hranicu. Čoskoro naďabíme na severnú hranicu zóny. Označíme si ju papierikom. Toto isté prevedieme blízkosti druhého južného bodu. Takto získame dvojicu referenčných bodov a priamo na nich vieme aj odmerať šírku zóny.

Tento istý postup opakujeme na každej jednej Hartmannovej zóne, na ktorú v miestnosti naďabíme. Ak máme šťastie, budú iba štyri. Pri dlhších, priestrannejších miestnostiach môže byť týchto zón viac, keďže sa po cca dvoch metroch opakujú. Keď máme všetky tieto zóny “opapierikované”, je vhodné si ich všetky premerať, to znamená odmerať každému jednému papieriku jeho X-ovú a Y-ovú hodnotu. Do náčrtu si schematicky nakreslíme tieto body a k nim aj odmerané hodnoty. Tu sa nám samozrejme môže stať, že musíme merania skladať. Napríklad mne sa stávalo, že sa nedá bod priamo odmerať, pretože v ceste stál nábytok. Tak som odmeral vzdialenosť bodu od nábytku a potom vzdialenosť nábytku od steny. Týmto vznikajú drobné nepresnosti, ale ak takto meriame viacero alebo všetky body, potom tu vzniká len systémová chyba a tá sa v konečnom dôsledku vynuluje. No v každom prípade sa snažme merať od takej steny, na ktorú dovidíme priamo. Tým chcem napísať, že netrvajme na tom, že meriame iba od južnej, “aby nám to dobre vyšlo”. Ak je voľná severná, merajme od nej a samozrejme si poznačme od ktorej je hodnota meraná, napríklad znamienkom, že od južnej je hodnota plusová a od severnej steny mínusová (a potom odčítavame túto hodnotu od dĺžky miestnosti, aby sme dostali plusovú hodnotu od južnej steny), alebo nejakou poznámkou. Veľakrát mi toto pomohlo, že som jeden bod meral z jednej strany a druhý z opačnej, no keďže som ich vedel merať priamo bez prekážok, veľmi to pridalo na presnosti.

Ak meranie robíme pre klienta, zvykol som používať miesto papierikov malé štvorčeky lepiacej pásky. Pretože takto klient priamo videl ako zóny idú a po mojom odchode mohol, ak sa tak rozhodol, premiestniť svoju posteľ už vtedy, bez počkania na finálnu mapu, nech spí na dobrom mieste. Ak to ale nerobíme pre klienta, môžeme po meraní papieriky pozbierať, aby nás nemýlili pri meraní ďalších zón, poprípade aj nie, ak si chceme ku koncu urobiť celkový obraz o našich zónach v byte. Len počítajme s tým, že počas premeriavania sa nám môže podariť papieriky nohami odkopnúť, keďže sa na ne vtedy nesústredíme a podobne…

Keď sme toto všetko ukončili s Hartmannovými zónami, preladíme sa na vodné žily. Či už priamo naladením sa, alebo formulkou: “Chcem byť citlivý len a len na vodné žily”. Keďže tieto nemajú svoj tabuľkový smer sťa anomálie geomagnetického poľa, môžu tiecť úplne ľubovoľným smerom. Pre ich meranie sa vyberme takým smerom, ktorý nám dovoľuje ísť čo najdlhšie. Je možné, že v danej miestnosti takáto žila ani nepreteká, ale ak áno, skôr či neskôr narazíme na jej hranicu. Tu môžeme opäť prejsť do učupenia, presmerovať citlivosť na konček ukazováka voľnej ruky a pri zemi nájdeme hranicu vodnej žily. Tu klasicky položíme referenčný štvorček. Keďže vodná žila býva široká 60, 80 a viac centimetrov, pokúsme sa dostať na jej druhú stranu a odmerať jej hranicu z tej strany. Často sa stáva, že tá druhá hranica je mimo našu miestnosť. Vtedy nám neostáva iné, len sa s tým zmieriť a zakresliť ju do plániku tak.

Toto isté meranie ale urobíme aj na inom mieste, o meter ďalej. A ak sa dá, opäť o ďalší meter ďalej. Tu je prosto dôležité zaznamenať čo najviac bodov, aby sme získali priestorovú predstavu, kadiaľ sa žila tiahne. Môže sa totiž zmeniť jej smer (viď. obrázok nižšie), poprípade šírka. Nič nenechávajme na náhodu, a ak sa nám aj podarí zistiť jej šírku v jednom bode, nespoliehajme sa na to, že bude mať rovnakú po celej svojej dĺžke. Keď sme poznačili všetky dostupné body žily, zmeriame si ich rovnako, ako sme zmerali Hartmannove body a zapíšeme súradnice X a Y na papier.

Poznámka: Tu ako vidíme, meriame dva rôzne typy zón. V počiatkoch, keď sa učíme ako samouk bez dohľadu skúseného učiteľa, môžeme mať problém so správnym naladením sa na iný typ, a keby sme náhodou zistili, že eeejha, ja stále meriam tie Hartmanny a nie vodu, tak radšej si najprv nacvičme iba jeden druh a až potom sa venujme inému. Napríklad na druhý deň, týždeň. No pod vedením učiteľa, ktorý nás “zasvätí” do tajov rôznych zón sme schopní preladiť sa na inú ako lusknutím prstov. Vychádzam z vlastnej skúsenosti, ako som sa i ja dokázal v momente preladiť a merať raz tú a raz onú bez toho, aby sa mi do merania miešali tie predchádzajúce. Pričom som ani netušil, ako sa mi to deje. Tu veľmi pomáha a) nepochybovať, b) odovzdať sa tomu. Pri dodržaní týchto dvoch pravidiel sa nám môže dariť lepšie.

Na obrázku je zakreslené meranie mojej izby z 19.07.2002 (časová značka na obrázku súboru). Zaujímavé je, že do tejto mojej majstrovskej práce som obrázok vložil 19.07.2020, t.j. v ten istý deň, ibaže o 18 rokov neskôr. Ako vidíme, je schematicky zaznačený nábytok, ktorý pre názornosť a hlavne lepšiu orientáciu je vhodné tiež pomerať a zaznačiť si jeho rozmery. Môžeme tiež využiť aj mapu bytu z katastra, poprípade plán rodinného domu, ak je k dispozícii a zakresľovať doň. Ako vidno, v mojej izbe sa nachádzajú jednak Hartmannove zóny, čo teda vôbec nie je prekvapivé vyplývajúc z ich podstaty, ale tiež i dve vodné žily. Ako som spomínal vyššie, vodné žily môžu meniť smer a tá na ľavej strane evidentne aj mení, pretože sa stáča smerom na západ. V ľavom hornom rohu miestnosti je hranica vodnej žily iba veľmi približná, pretože v takom úzkom priestore je veľmi obtiažne správne merať. A to aj napriek použitiu triku s končekom ukazováka, pretože naše telo sa súčasne nachádza v žile a aj keď ideme ukazovákom z oblasti mimo zóny kolmo na ňu, je meranie čiastočne skreslené. Je to však o cviku a schopnosti sa odosobniť, no hlavne veriť si a nepochybovať.

Pri tomto meraní som tiež zistil, že miesto za písacím stolom nebolo vôbec ideálne, pretože som sedel priamo v Hartmannovej zóne, a to som na tom mieste strávil značnú časť dňa. Na druhej strane pozitívum bolo, že moja rozkladacia posteľ bola práve vo štvorci medzi Hartmannovými zónami, a tak nebolo nutné ju niekam presúvať. Tu ale vidno, ako môže byť obtiažne vystihnúť dobré miesta na sedenie a spanie. Nech už som dal písací stôl kdekoľvek, nedokázal som sa vyhnúť geopatogénnym zónam, ktoré lemovali okraje miestnosti. A toto sa nám deje bežne, že naše pracovné miesta ležia v GPZ a my o tom ani nevieme, keďže zamestnávatelia o GPZ často nemajú ani potuchy, ale aj keby vedeli, sú viazaní dispozíciou pracovných miestností a ich dizajnom. No ak máme tieto znalosti, škoda by bolo ich nevyužiť a nepremerať si naše pracovné miesto. Možno zistíme, že nedostatok nášho pracovného elánu môže byť spôsobený aj nepriaznivým pracovným miestom, ktoré nám permanentne poctivo vysáva našu energiu a potom sa vraciame z práce sťa zbitý pes. Často nie je možné urobiť veľké zmeny, ktoré si vyžadujú preusporiadanie nábytku, ale občas môže stačiť sa presunúť o pol metra ďalej, skrinku pod pracovným stolom presunúť na opačnú stranu a podobne. Chápem, že v dnešnej dobe sa ťažko takáto zmena odôvodňuje pracovným kolegom a riecť im: “áááá, sedel som v geopatogénnej zóne” môže človeka nechtiac zaradiť do kategórie podivínov, ale povedať: “tu sa mi sedí ani neviem prečo lepšie” by mohlo byť viac akceptovateľné.

Chcem ešte spomenúť jednu podstatnú vec ohľadom sedenia a ležania v GPZ, že aj keď to vyznie kontraintuitívne, radi si vyhľadávame podobné energetiky, i keď nám škodia. To znamená, ak veľa času trávime v GPZ, tak nás to bude ťahať si vyhľadávať takéto miesta. Napríklad, ako ja som sedel doma v Hartmannovej zóne, ťahalo ma to intuitívne si sadnúť tiež do Hartmannovej zóny. Ak niekto sedí doma vo vodnej žile, napr. na gauči, ktorá ho upokojuje, je úplne irelevantné, že mu spôsobuje rakovinu, aj tak si hľadá v práci miesto, kde bude sedieť vo vodnej žile, pretože túto energetiku pozná, zvykol si a toto poznané ho priťahuje. Asi preto aj teraz sedím v Hartmannovej zóne, keď píšem túto prácu, i keď teda ako som uviedol, v mojej izbe nemám inú možnosť, t.j. je to viac “z núdze cnosť”. A taktiež sa stávalo, že ľudia, ktorí mali posteľ križovanú Hartmannmi a/alebo vodnými žilami, si v novom bývaní umiestnili posteľ tak, aby boli tiež v týchto zónach. Ako sa vraví, zvyk je železná košeľa.

Dodatok: Dňa 22.9.2020 ma privolala klientka na premeranie rodinného domu. Išlo o dve veľké miestnosti, prízemie a poschodie. Prízemie je veľká kuchyňa spojená s jedálňou a rozťahovacou posteľou a na poschodí sú tri spálne. Toto meranie bolo pre mňa veľmi poučné, pretože som si mohol v praxi overiť niektoré moje predpoklady. Od môjho dobrého známeho som si požičal laserový merač, ktorý sám vyššie odporučujem.

A zistil som, že:

  1. Laserový merač je na nezaplatenie, meria sa ním nepomerne oveľa pohodlnejšie, ako s bežným zvinovacím metrom. Premeranie jedného bodu v jednej súradnici je otázkou pár sekúnd.
  2. Na meranie krátkych vzdialeností, alebo teda vo všeobecnosti vzdialeností, ktoré nekončia stenou je vhodné použiť malú prekážku, napríklad v podobe malej krabičky. Takto som dokázal odmerať veľmi presne šírku Hartmannovej zóny s presnosťou na milimetre.
  3. Na zaznamenanie bodov, kde začína a končí zóna sa mi osvedčila izolačná páska, nastrihaná na malé štvorčeky. V tomto prípade som použil červenú pre Hartmannove zóny, a aj keď som mal pripravenú i modrú pre vodné žily, tú som nemusel použiť, keďže takáto zóna sa tam nevyskytuje. Výhodou však bolo, že tieto namerané body tam ostali a klientka sa mohla podľa nich zariadiť, keďže ich pozícia bola stabilná a odolná voči chodeniu po nich.
  4. Meranie takéhoto priestoru mi trvalo vyše tri hodiny a potvrdilo sa mi, že je vyčerpávajúce. Okrem malátnosti som začal pociťovať aj miernu bolesť hlavy, ktorá však po pár hodinách samovoľne odznela.
Tento príspevok bol odoslaný v Friday, March 19th, 2021 o 19:45 a je zaradený pod Liečiteľstvo. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Ďakujem pán kolega za veľmi poučný článok, bohatý na informácie. A páči sa mi, ako postupne praxou nachádzaš rôzne technické zlepšováky.

March 20th, 2021 at 10:29
 2 

Pán kolega tvoje príspevky sú proste stále na vysokej úrovni a mne neostáva iné len v úcte sňať klobúk a jemne sa pokloniť.

March 30th, 2021 at 08:56
 3 

Ďakujem drahá kolegyňa, drahý kolega. 🙂

@Anat: No heej, zlepšovákom sa medze nekladú, či ako sa to hovorí... Lebo tak, prax robí Majstra a práve počas praxe sa zisťuje, čo sa dá robiť efektívnejšie. Alebo efektnejšie. Alebo obe. Hlavne však, aby sa menšou námahou dosiahol lepší výsledok. Tak. 😉

@Ašarat: Ďakujem moc kolega Ašarat, ale nedá mi nespomenúť, koľko veľa zásluh na tomto mojom úspechu má práve naše spoločenstvo Selekcia, bez ktorého by som dnes nebol tu a teraz..

April 26th, 2021 at 21:29

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.