Keď má malé dieťa pol roka, veľa toho o svete nevie. Dokáže sa plaziť, sedieť, poznáva známe prostredie a zvládne sústrediť svoju pozornosť.  Pre dospelého človeka drobnosti, pre malé dieťa veľké skoky od batoliatka k prvému uvedomeniu si, že svet okolo neho nadobúda ďalšie a ďalšie rozmery.

Tak nejako sa dnes cítim. Hoci si už nepamätám na časy, keď som sa prvý raz posadil v detskej postieľke a usmial na známych, ešte si veľmi dobre pamätám, ako som so stiahnutým žalúdkom stál so skupinou LUX na okraji lesa, ticho pozeral do tmy a čakal novú etapu môjho vývoja.

Boli to jemné ťuknutia pod škrupinu materiálneho sveta. Myšlienkové experimenty o tom, čo by bolo keby. Prvé hodiny výučby, kedy som chytil do ruky prsteň a prestal som ho vnímať len ako kovový predmet. Zrazu ku mne prehovoril. A to vcelku razantne. Štverala sa z neho energia do celého tela. Prvé vnímanie energetiky v nabitom kameni. Pre skúseného mága maličkosť, pre magické batoliatko znak, že sa to konečne podarilo. Nazrieť pod povrch vecí, ktoré doposiaľ poznalo.

Medzi najsilnejšie momenty, ktoré mi doslova zmenili život, považujem ladenie sa na priestor. Či je to dobré, dokonalé, alebo postupujem úplne správne je otázne, ale každé dieťa má pri prvých krokoch právo na kotrmelce, no spoznáva, že sa dá niečo viac. Tak ako som aj ja spoznal, že priestor je živý. Vďaka technikám a precíznemu aj trpezlivému vedeniu na hodinách výučby sa predo mnou otvoril priestor úplne iný, ako bol doteraz. Nielen v kaštieli, nielen v centrále spoločenstva. Je to priestor všade okolo mňa. Keď kráčam ulicou, keď vnímam okolie, ľudí okolo a zrazu vnímam aj to, čo je za materiálnou oponou.

Svet má iné príchute a už by som nemenil. Veď porozprávať sa s priestorom na miestach, kde som dovtedy bežne chodil je rovnaký prerod ako odložiť slepeckú palicu a pozrieť sa z tmy do svetla.

Jedným špecifickým miestom, ktorá má svoju moc a za toho pol roka na mne zanechalo najviac dojmov bol rozhodne kaštieľ. Práve tu bolo stretnutie s priestorom silné aj vďaka energiám, ktoré tu sú. Kaštieľ zrazu prestáva byť na malú chvíľu zrúcaninou a ožíva. Vidím z tmy vystupovať zhluky energie, cítim energiu okolo seba. V oknách sa mihnú pozostatky energetík, ako sa preháňajú a doslova nás pozorujú. Každé jedno stretnutie s týmto priestorom som vnímal intenzívnejšie. Akoby si ma priestor oťukával, zisťoval, či mi môže dôverovať, alebo sme sa na seba jednoducho len vylaďovali, hľadali spoločný jazyk.

 Pri tretej návšteve som vnímal priestor doslova nasiaknutý rôznymi typmi energetík. Vnímať fyzicky prejavy nefyzického sveta sa nedá nazvať inak ako otvorenie ďalších dverí v poznávaní sveta, v ktorom sme sa v tomto živote ocitli? A vnímam, že niekde za tými dverami sú ďalšie a ďalšie dvere. Toto všetko je poznanie, ktoré mi dlho chýbalo a práve to ma v Selekcii za pol roka zaujalo najviac.

Pravda je taká, že hoci z pohľadu vyšších stupňov som za pol roka možno prešiel zmenou nebadateľného rozmeru, no musím priznať otvorene, že to, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako drobnosť, je pre moje vnútro rovnaký objav, ako sa z ľahu postaviť.

Keď som zrúcaninami kaštieľa prechádzal počas prijímacieho ceremoniálu len v blikotajúcom svetle sviečok, ani by mi nenapadlo, že prejde pol roka a ja budem v každej miestnosti rozoznávať špecifické energie, prežije fyzické reakcie, dokážem so zatvorenými očami odhaliť, či v miestnosti niekto stojí a kto nechal v priestore stopy ochranného kruhu, nebodaj že sa na mňa v tmavej chodbe pozrú rôznorodé energetiky. A na nás všetkých zo skupiny LUX, pretože práve to je čaro práce v skupine. Pre mňa osobne tak hodnotné na rozplynutie očného (seba)klamu. Veď je možné, aby sme piati zrazu vnímali rovnaké pohyby energetiky, vlnenie… ?

To všetko však nie je len výsledok vlastnej snahy a tréningu, ale aj trpezlivosti našich učiteľov, ktorí nás vedú tak, že dávajú zo seba to najlepšie a napozerajú na nás ako na batoliatka, ale partnerov, ktorí sa môžu spýtať na čokoľvek. Aj preto sa teším na ďalšie mesiace a roky rastu a poznávania. 🙂

Môj svet prestal byť taký, aký bol kedysi. Dostal pár nových rozmerov. A nie je to len tým,  keď som v prvý večer v centrále Selekcie videl zhasínať ľudí plameň sviečky len závanom energie, ani som netušil, že ani ja už za pár mesiacov nebudem sviečky sfukovať…  

Je to aj preto,  že zo z toho zástupu neznámych tvári spod čiernych plášťov a kapucní sa stali ľudia na podobnej vlnovej dĺžke, ktorých môžem nazvať priateľmi. 🙂

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, Marec 1st, 2019 o 11:10 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

11 komentárov

 1 

Drahý kolega Hermes, týmto opisom si poskytol veľmi príjemný náhľad do tvojho vnútra 🙂 a som zo svojho postu rada, že máš k vnímaniu "sveta" práve tento vyššie opisovaný postoj. Nemám pocit, že by tvoje posuny v rámci vnímania boli zanedbateľné. Myslím, že mnohí, ktorí prešli radami Selekcie, mňa samu nevynímajúc, by opísali svoje počiatky práve takto 🙂
No nech môj komentár nie je len nostalgickým rozmarným kvákaním, nech nesie v sebe aj zlomok edukatívnosti - tak sem doložím:

V momentoch kedy sa nám "otvorí svet", kedy začneme vnímať to, čo sme doteraz nevnímali, preklápame chtiac nechtiac ramená váh vo svojom vnútri do opačného extrému. Bude vtedy pre každého kto týmto prechádza, viac než dôležité poznať pojem "rovnováha" (vnútorná/nefyzická, životná/fyzická, taká, onaká)... Kotrmelce a držkopády síce spomína takmer každý mág a v začiatkoch tomu nie je vôbec inak, no nehody majú inú príchuť v čase keď sa na nich zatiaľ bez prežitku skoro až dobrodružne tešíme a inú príchuť, keď sme už nejakých zopár absolvovali.

Pre vnútro je náramne obohacujúce ak môže rásť, to je v podstate tá hybná sila, možno jediná - poznanie. No nechvátajme príliš, neprecválajme, neurobme si z kráľovnej vied iba prostriedok, nástroj na krátke použitie pre naše vnútra. A rovnako tak - naučme sa a akceptujme, že mágia - jej skutočná podstata a jej princíp, si vždy pre nás samých bude vyžadovať "dôkaz funkčnosti", ktorý tkvie v našich zdarných a cielených opakovaniach, kde však "päť krát úspech", ešte nič neznamená 🙂

Marec 1st, 2019 at 12:22
 2 

Moje prvé kontakty s uvedeným kaštieľom – teda prvé na ktoré si dozadu v čase viem spomenúť siahajú 45 rokov dozadu. Odvtedy sa zmenil, ale spomienky ostali.
Teraz sa v spomienkach prenesiem 37 rokov dozadu, keď vďaka vtedy prebiehajúcej výučbe s mojou maličkosťou som dosiahol veľmi dôležitý krok, a to je spoznanie a hlavne ovládnutie strachu.
Kolega Hermes, zachovaj si svoje spomienky nováčika lebo budú na tejto ceste veľmi dôležité.
Udržia ťa raz keď budeš v inom stupni v tej správnej výške letu, aby si si nespálil svoje krídla ako bájny Ikaros.

Marec 1st, 2019 at 12:58
 3 

Milá Maat, veľmi pekne ďakujem za komentár. Je to ako píšeš. Keď človek zacíti lahodnú vôňu, má niekedy tendenciu sa prejesť. Práve preto som ocenil, ako si veľmi vážim prínos ako Tvoj, tak aj iných učiteľov, že nás viete viesť nielen teoreticky, ale aj prakticky. To je presne to, čo z kníh človek nikdy nemôže získať. A to sa týka aj takýchto upozornení a malých varovaní, alebo smerovacích pomôcok.

Pretože cesta je dlhá a bez naznačenia smeru sa človek ľahko môže zatúlať niekam, kde ani nechcel byť. Veď aj tomu malému dieťaťu musia rodičia niekedy obmedziť jeho radosť z toho, že robí prvé kroky, aby nespadlo zo schodov 🙂

Marec 1st, 2019 at 13:07
 4 

Hermes aj za tvoj príspevok som veľmi rád. Keď si spomeniem na našu úplne prvú debatu a na to keď sa rozprávame teraz alebo keď čítam tvoje príspevky, tak vnímam veľký skok dopredu. Ako píše Maat poznanie je to, čo nás ťahá vpred a zároveň si treba udržať rovnováhu v živote ako takom - hmotná a nehnotná časť života v rovnováhe. Prílišný výkyv ktorýmkoľvek smerom nerobí dobrotu.

A ako aj kolega Ašarat napísal, udrž si tieto vnemy a spomienky v živej pamäti. Jedného dňa môže prísť obdobie vnútornej stagnácie, pocitu, že nikam nenapreduješ, a tieto spomienky ťa budú vedieť udržať na tvojej ceste, aby si z nej náhodou nezišiel.

Marec 1st, 2019 at 19:14
 5 

Veľmi prijemne sa čítal tento vhľad do tvojich myšlienkových pochodov... Myslím, že vo Vašej skupine správne zafungovala chémia jednak medzi kolegami, ale aj vo vzťahu učitelia - žiaci. A to je ohromne dôležité.

Často sa stáva, že učiteľ stokrát niečo vysvetlí či ukáže a predsa to vo vnútri žiaka nepadne na úrodnú pôdu. Jeho mozog prijme informáciu a tým to aj zhasne. A keď príde niekto iný, s trošku iným slovníkom a štýlom, žiak zrazu začne veci chápať úplne prirodzene a s ľahkosťou. Potom často počuť vetu "Jaaaj tak o tomto si hovoril? A prečo si to nepovedal takto?" Pritom mohli padnúť úplne rovnaké slová, len klapka sa neotvorila...

Naše vnútra si buď navzájom rozumejú, alebo nie. A tak keď máme ten luxus a možnosť vyberať z viacerých alternatív, snažíme sa párovať učiteľov a žiakov tak, aby to bolo na prospech obidvom stranám.

Marec 2nd, 2019 at 02:39
 6 

Milý @Ašarat, veru uchovám a veľmi dobre, lebo na „to prvé“ človek málokedy zabúda. Aj keď uznávam, každé niečo nové je pre mňa zároveň často zasa aj prvé 🙂 Veru @Theos rovnováha je dôležitá a musím povedať, že zatiaľ mi aj okolnosti prajú, že skrátka ma musia držať pri zemi aj keby som chcel niekam uletieť. 🙂 Takže všetko má svoje výhody aj nevýhody. Ale tie príjemné zážitky a spomienky sú veru vždy dobrým zdrojom k chuti kráčať ďalej. @Tara ďakujem a tiež si myslím, že zafungovalo naladenie a súhlasím, že je to tiež veľmi dôležité, teda aspoň pre mňa 🙂

Marec 2nd, 2019 at 11:15
 7 

Hermes, ďakujem Ti za farebný, živý záznam hĺbky Tvojho prežívania, ktorý som si s pôžitkom prečítala. Kombinácie Tvojich slov boli pre mňa inšpiráciou a pocítila som v sebe akési povolenie oprát, otvorenie možnosti.

Ja som teraz na svojej ceste v štádiu, kedy sa učím nastavovať sa na jemnejšie vnímanie, a do svojho praktického založenia postupne púšťam vánok fantázie a odvahy, otvoriť širšie oči, nebáť sa tancovať na hranici reálna...

Bolo fakt super čítať, ako prežívaš prvé kroky v Selekcii Ty. 🙂

Marec 3rd, 2019 at 21:14
 8 

Kolegyňa Lumina, ani nevieš, ako ma Tvoje slová potešili. Som veľmi rád, ak Ťa môj príspevok nejakým spôsobom potešil, prípadne ako píšeš inšpiroval.:) A o to lepšie počuť, že si pragmaticky a prakticky založená, to máme totiž asi spoločné 🙂

Marec 5th, 2019 at 20:30
 9 

Človek, ako Ty Hermes je veľkým prínosom pre Selekciu, lebo dokážeš do detailov opísať svoje pocity a sprostredkovať ľuďom svet mágie. To je vzácna vlastnosť ktorá tu už roky chýbala...

Marec 6th, 2019 at 19:46
 10 

Ďakujem veľmi pekne Anubis za Tvoje slová. Veľmi si ich vážim.

Marec 7th, 2019 at 19:01
 11 

Milý Hermes, tak ako Teba ani mna by nenapadlo čo všetko sa dá vnímať v priestore.Moje predstavy boli tak akurát o Bielej pani alebo o Zjavení sa”Ducha” povedané tak detský, ale nie o vnímaní energií ktoré sú špecifické a zakaždým iné.Ja sa vytešujeme z toho, keď pri návšteve kaštieľa alebo cintorína sa všetci zúčastnení zhodneme na tím, že tam naozaj “čosi” vidíme a cítime
Už teraz sa tesimna naše nové spoločne objavovanie so skupinou Lux

Marec 20th, 2019 at 15:06

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.