Rada by som sa s vami podelila o niektoré moje vnemy, skúsenosti a dojmy, ktoré som nadobudla ohľadne kliatob počas doterajších niekoľkých hodín výučby a prvých praktických pokusov. Nebudem sa v tomto príspevku venovať kliatbam po teoretickej stránke, zachytím tu teraz iba moje vlastné prežívanie.

V poslednej časti – poslednej kapitole z práce o emóciách a prepínaní – sa nakoniec zamyslime nad otázkou nájdenia správneho „pomeru“ medzi rôznymi oblasťami života. Pretože tu, počas našej pozemskej púte životom, existuje jeden zdroj, ktorý je obmedzený, najcennejší, a nikdy to, čo z neho minieme, už nevrátime späť – čas.

Aby sme nadobudli o prepínaní lepší/ucelenejší obraz a možno ďalší zdroj inšpirácie, pretože časom a praxou si každý to prepínanie uspôsobí podľa seba, uveďme tu príklady kolegov, ktorým som položila otázku, ako konkrétne prepínajú oni a ako si predstavujú svoju magickú bytosť, zároveň sa im chcem poďakovať, že sa podelili o svoje techniky a vnútorné pochody.

Ako bolo sľúbené v závere predošlej časti Prepínanie 3 – Prepínanie medzi fyzickou rovinou a rovinou mágie (Trojfázové prepínanie), v tomto príspevku si ešte zhrnieme, z akých dôvodov je veľmi dôležité nepodliehať emóciám a taktiež zachovanie si primeraného odstupu od ľudskej logiky pri práci v úrovni mágie.

Táto kapitola z majstrovskej práce “Emócie a prepínanie” sa začína venovať technike prepínania v rovine bežný fyzický život vs. mágia.

Pozrime sa teraz na potrebu a využitie prepínania v rovine „civilu“. Hlavným zmyslom prepínania vo fyzickom živote je naučiť sa byť prítomný naplno tu a teraz – nemali by sme sa zbytočne zaťažovať vecami nepodstatnými pre danú chvíľu.