29
Oct

Trevor XV.

   Odoslal Asarat a zaradil do Príbehy, Výuka

Trevora sme zanechali pri stretnutí s Briou. …

Trevor vošiel s Briou dnu do siene a priamo si to zamieril ku Grobdemu. Úprimne sa mu ospravedlnil, aj keď trošku koktavo. Bolo taký, pretože sa hanbil a plne si uvedomoval svoju chybu, že sa neúctivo ku Grobdemu správal. Trevor tiež priznal, že bol hlavne netrpezlivý a neuvedomil si preto, že ho Grobde požiadal, aby chvíľu počkal.
Grobde sa díval na Trevora a potom to len tak celé odmávol rukou, že všetko je v poriadku. Následne sa Trevora opýtal to najpodstatnejšie v daný moment.

„Trevor, chceš u mňa pracovať? Ak áno, dobre, práce tu je vždy dostatok, ale najprv sa musíš naučiť, ako to tu chodí a ako sa ku komu správať. Raz sa Ti to môže hodiť, ak sa ocitneš v situáciách, na ktoré Ťa pripraví len život a jeho škola. A čo sa týka toho, čo by si chcel najviac, a to je návrat do Hradu. Trevor, ja mám s Hradom veľmi dobré vzťahy a mám dobré vzťahy s kadekým a aj na iných svetoch a verím, že sa mi podarí, ak si to zaslúžiš, dostať Ťa späť na Hrad. Nakoniec oni nie sú takí, že odmietnu, ak sa správne argumentuje. Potrebujú samozrejme vedieť, že to nie je len nejaký Tvoj ďalší rozmar. Hrad, Trevor, nie je stanica pre poštové holuby. Že priletíš a odletíš, ako sa Ti zapáči. Tak čo, prijímaš to?“

Trevor sa snažil ovládať a nedať najavo svoju radosť a ostať pokojný. No jeho tvár jasne odzrkadľovala radosť a odhodlanie. Trevorov hlas, keď prehovoril, zvonil radosťou.

„Rád to prijímam a verím, že Ťa nesklamem. A ako mám vlastne začať?“

Miesto odpovede Grobde na niekoho kývol a ten hneď dobehol a Grobde ho predstavil.

„Trevor, toto je Jenk a bude Ťa zaúčať. Rob, čo Ti povie, a postupne sa osamostatníš. No zatiaľ sa vyhýbaj tým, u ktorých si si nie istý, ako sa ku nim správať. Všetky vesmíry majú svoje svety a svoje zvyklosti. A ľahko by sa mohlo stať, že sa dostaneš do patálie, ak by si pri niektorých nesprávne reagoval. Takže dnes a prípadne aj ďalšie nasledujúce dni len pozoruj Jenka, on sa vie pohybovať prakticky skoro všade. Nájdi si miesto vždy v jeho blízkosti a sleduj ho, kde a ako sa správa.
Ani chameleón nemá toľko podôb, ako musí mať tu personál, čo obsluhuje mojich hostí. Takže, Trevor, neponáhľaj sa do toho, aby si bol samostatný. Čas tu stojí a neplynie a ja nepotrebujem, aby sa Ti niečo stalo. A ak niekde pri nejakom stole a či časti klientov to budeš už chcieť skúsiť sám, tak sa najprv poraď tu s Jenkom a ak Ti povie, že ideš zvoliť správny postup, až potom to skús. Trevor, chceš sa niečo opýtať?“

Trevor veľmi pozorne sledoval svoje okolie, ale tak, aby pritom nebol neúctivý ku Grobdemu a pritom sa snažil všetko predsa vnímať. Všimol si dve galérie nad sebou a opýtal sa.

„Tam hore na galériách je čo?“

Grobde bez toho, aby sa tým smerom čo i len pozrel, odpovedal, že tam sú extra klienti.

„Na prvom poschodí sú takí, ktorí potrebujú svoje súkromie a prijímajú tam hostí podľa svojho uváženia. A v najvyššej časti sú takí, ktorí tu prebývajú takpovediac trvalo. Keďže tu čas stojí, nikto tu nestarne a nemení podobu. Sú tu aj takí, ktorí sa rozhodli pre večný život. Niektorí, keby sa teraz vrátili na svoje domovské svety, by sa okamžite zmenili v prach a vietor by ich prach rozniesol do okolia. Pretože by ich v ten moment čas dobehol. A tak sú proste tu. Zarobia si svojimi metódami, aby si pobyt tu platili. A ak na to nemajú, tak nevadí. Čas tu stojí a preto možno raz príde doba, kedy nejako niečo zarobia a opäť prispejú za to, že tu môžu byť. Ak aj nie, tak mi je to jedno. Mne na tom, kto, ako a čím platí, nezáleží. Každého evidujem, či a ako prispieva, a ak nemá ako prispieť, nuž prispeje hoci len tým, že má informáciu, ktorú ja niekedy budem potrebovať a on mi ju poskytne. Ja tú informáciu možno viem posunúť za inú odmenu a tak sa to zase vyrovná. Na horné galérie zatiaľ nevstupuj.
Tam sú určení iní, ktorí tam smú chodiť. Ani návštevy tam nejdú bez súhlasu toho, ku komu tá návšteva ide. Ako vravím, Trevor, je tu veľa vecí, ktoré sa musíš učiť.
No teraz už obaja choďte. A Ty, Jenk, Trevora začni aj rovno zaúčať, miešať správne pivo a aj ďalšie nápoje a byliny. Aj pivo sa tu totiž, Trevor, mieša, pretože tu je k dispozícii ohromné množstvo rôzneho druhu piva a samozrejme aj jedla.“

Týmto Grobde považoval zrejme túto tému za vyčerpanú, pretože sa pobral spoza svojho pultu uvítať nového návštevníka, ktorý vošiel do lokálu siene svetov.
Jenk bol Ješandi a zobral Trevora zo sebou do vnútra virvaru tejto rôznorodej zmesi života. Odviedol ho za svoju časť obslužného pultu, ktorý sa navonok zdal nekonečne dlhý a kľukatil sa do diaľky. Posadil ho za pultom na dosť vyvýšené miesto so slovami, že nech tam Trevor sedí a len nech ho pozoruje pri práci.

„Trevor, seď tam hore, ak by Ťa aj niekto volal, tak len mu ukáž túto vlajku, ktorá je tu hneď vedľa položená. Tá vlajka značí, že si nový a že sa zaúčaš, a nikto nebude brať to, že neprídeš, ako urážku.
Ak opustíš toto miesto a budeš hladný a smädný, tak si tu dole nájdi, čo Ti chutí a pokojne sa tu najedz a napi, koľko Ti chutí. Potom sa vráť hore a všetko, čo dokážeš, vnímaj a sleduj. Každý tu má svoje miesto – tým myslím podľa svetov, odkiaľ sú. Tak sa postupne naučíš, ako sa ku komu správam a čo im nesiem. Keď skončím, zodpoviem Ti otázky. Avšak kým robím, nevyrušuj ma ničím. Všetko, čo potrebuješ, nájdeš tu za pultom. Mimo pult von do lokálu nechoď, pretože v ten moment, ako sa tam ocitneš, Ťa berú tak, že si už pripravený ich obslúžiť. A ak nie, bola by to pre nich smrteľná urážka. Proste, keď skončím, ja Ťa odvediem odtiaľto bezpečne do Tvojej izby a do neutrálnych priestorov, kde od Teba nikto nič nebude žiadať. A keď sa vrátiš sem do lokálu z tých priestorov, tak tu môžeš byť ako hosť a nikto nič z hostí od Teba nebude v ten moment očakávať. Teda okrem rešpektu a tolerancie.“

Trevor len nemo prikývol, že rozumie, a posadil sa na určené miesto a začal sa pozerať okolo seba. Už prvé rozhliadnutie sa Trevorovi ukázalo veci nevídané a bytosti rôzneho druhu. Väčšinu ani nevedel, kam má vlastne zaradiť. Boli tu bytosti akoby z tajomných bájí a povestí. Od tých, ktoré boli ľudské a predsa boli iné, až po bytosti, ktoré jeho kultúra nepoznala ani len z rozprávania. Bytosti rôznych veľkostí a foriem. Jazyky sa tu miešali od ako-tak zrozumiteľných, až po tie, ktoré identifikoval len ako podivné prejavy zvukov. Ako sa rýchlo dozvedel, zrejme Jenk nemal problém sa s nimi dorozumieť tými ich jazykmi. Čo Trevora následne udivilo, bolo pochopenie, že všetci títo tvorovia boli vlastne predstavitelia síl a vedomostí, ktoré my nazývame mágia. Ich umenie tu bolo aplikované na bežnej úrovni, ale tak, že nikto tým nikoho neohrozoval. A ako sa Trevor o ďalšiu chvíľu dozvedel, Jenk bol viac ako zdatný v každom tom druhu mágie a nie len v ich reči.
Niekoho obsluhoval tak, že to, čo si objednal, mu priniesol a položil pred neho na stôl, a k iným nepristupoval, ale použil mágiu a levitáciou dopravil nápoje a jedlá na stôl zákazníka.

Takto ubehlo mnoho dní, pretože ako sa čoskoro ukázalo, obsluhovať Grobdeho zákazníkov a klientov, ktorí tu často dlhodobo ostávali, nebolo vskutku jednoduché. Najnebezpečnejší na bežné priblíženie sa boli predstavitelia ohnivých Sýlf. Títo totiž neustále horeli. A aj keď horeli malým plameňom, ktorý sa každý Sylf snažil udržať pod kontrolou, tak predsa len horeli. Špecifikom bolo, že nepili žiadne nápoje, ale len pojedali všetko, čo vedeli rozpáliť ohňom pred tým, než to zhltli. No napriek tomu, že to boli mágovia ohnivých Sýlf, tak ostatní sa ich nestránili. Často sa vzájomne pri stoloch s inými predstaviteľmi iných svetov stretali a komunikovali spolu na kamarátskej úrovni. Jenk Trevora zaúčal a vždy po tom, ako mu skončila služba, sa Trevorovi ešte navyše venoval. A upozornil ho extra na predstaviteľov ohnivých Sýlf. Povedal mu, že to, ako sa tu ku sebe správajú, je dané miestom, že tu nikto nesmie nikoho napadnúť, pretože potom mu by už bolo odoprené sa sem vrátiť. A tiež mu povedal, že toto jediné miesto, kde sa vedia dohadovať aj o mieri a či prímerí v iných svetoch, kde inak spolu bojujú. Všetci tí, ktorí sa tu s predstaviteľmi ohnivých Sýlf stretajú, mimo túto sieň sú vlastne inak nezmieriteľní nepriatelia, pretože ohniví mágovia svoju ničivú silu málokedy chcú a sú ochotní krotiť, a neničiť všetko a všade.
Takto sa Trevor učil podivné zvyklosti týchto tvorov, z ktorých mnohí vedia meniť aj podobu. Napríklad mu Jenk uviedol, že draci vedia prijať podľa potreby na seba podobu tých, s ktorými sa idú stretnúť. Teda ak sú na nejakom svete a je potreba, aby svoju dračiu podobu zmenili, tak sa zmenia na takú istú bytosť, aká na danom svete žije.
Trevor sa o nich dozvedel aj to, že je niekoľko druhov drakov. Sú malí draci celkom mierumilovní, ktorí sa vedia často prispôsobiť a žiť s inými druhmi v mieri. Teda až na svoj vlastný druh. Malí draci sú samotári, čo sa týka ich druhu, a málokedy vo svetoch žili dvaja pokope na jednom území. Potom sú klasickí veľkí draci, ktorí sa však líšia farebným odtieňom a tí sú schopní sa združovať do skupín.

Prešla dlhá doba, ktorú tu však Trevor nevedel odlíšiť časovo. Tu sa čas, ako som už spomínal, nijako nerátal ani na dni, ani na hodiny, ani nijako ináč. Proste tu čas skutočne neplynul a bola len doba práce a voľna. A to všetko šlo podľa toho, ako sa kto cítil. Ak sa cítil, že je čas, aby pracoval, tak pracoval. Ak niekto z personálu cítil únavu, tak oddychoval, koľko potreboval. No napriek tomu, že nebola presne stanovená doba na prácu a odpočinok, tak tu všetko bežalo ako dobre namazaný stroj. Bolo tu dosť tých, ktorí bez rečí a otázok zastúpili všade tam, kde bolo jasné, že niekto chýba.
V ich žargóne sa to volalo – „plávajúca obsluha“. A to boli paradoxne tí najskúsenejší z najskúsenejších. Pretože sa ocitali úplne všade tam, kde bolo treba niekoho zastúpiť a či vymeniť, pretože niekto iný, kto tam mal svoje pevné miesto, mal povinnosti niekde inde a či potreboval odpočinok. Samozrejme na jedno také miesto nebol určený len jeden. Aj Jenk sa striedal so štyrmi inými, ale to neboli Ješandi. Dvaja boli Xjardania, ďalší bol Kerčan (podľa sveta Kerč, ktorý sa nachádzal niekde v treťom vesmíre) a jeden bol z Trevorovho sveta a volal sa Nimu.
Trevor dlho nechápal, ako to tu presne funguje, ale všetko fungovalo skutočne dokonale. A ako mu raz Jenk povedal, je to preto, že je tam dôraz na vzájomnú TOLERANCIU voči iným.
Bez tolerancie by to nešlo a bez toho, aby niekto riešil, že či bol niekto dlhšie a či menej dlho na odpočinku. Dôležité pre nich bolo, že keď sú v službe, tak sú tam preto, aby konali to, čo je ich prácou a s dôrazom na to, že sa tomu naplno venovali. Keď mali voľno, tak sa venovali svojim veciam a mohli byť tam účastní aj ako hostia. Nikto sa nikoho nepýtal, prečo a ako dlho. Slovo tolerancia mali v sebe zakódované a trpezlivo bez hnevu „plávajúci personál“ zastupoval kolegov, ako dlho bolo treba.

Na neplynutie času si Trevor čoskoro zvykol a tušil, že oni všetci, čo tam sú, majú akoby svoj vnútorný čas. A podľa toho vnútorného času vedia čas mimo tento priestor a tiež podľa toho sa vedeli aj dohodnúť, ak si dojednávali prípadné iné stretnutie tu v tejto sieni alebo niekde inde. U každého to bolo úplne iné plynutie času, ale pretože poznali svoje vzájomné časy tam v ich svetoch, tak si to stále poľahky premietli a prerátali na ten svoj čas, podľa merítok svojho času vo svojich svetoch. A tak sa vedeli vždy presne stretnúť tu v sieni, kde čas nebežal, ak sieň opustili a potom sa podľa dohody vrátili, aby spolu riešili to, čo mali na riešenie a to úplne presne. Trevorovi sa z toho poznania občas až zatočila hlava, ale chápal, že teda oni sa vzájomne chápu.
Takto ubiehal a či teda neubiehal Trevorovi čas. Jeho inteligencia sa mu tu zišla a naučil sa rýchlo ďalšie jazyky. Dosť ku tomu pomohla mágia, ktorá tu bola rozprestretá v priestore. Tá umožňovala, aby sa navzájom všetci nejako chápali a vďaka tomu sa veľmi rýchlo učili navzájom jazyk toho iného z iného druhu.

Trevor sa pozvoľna aspoň začal po čase pohybovať za pultom a mal na hlave čelenku, ktorá všetkým dávala najavo, že je začlenený tam a nie do priestoru pred pultom a učil sa pripravovať jedlá a nápoje. Nebolo to jednoduché a prvý krát v živote sa zamyslel nad prácou tých, ktorí toto robili v kláštore Xjard a aj na Hrade. Odrazu si uvedomil, čo všetko sa musí v zákulisí diať, aby sa iní mohli nerušene venovať tomu, čo ich baví a čomu sa chceli učiť.
Na to, aby sa niekto napríklad na Hrade mohol učiť, tam boli akoby neviditeľní ľudia, ktorí museli neustále dbať o to, aby všetci mohli robiť to svoje. Nikdy si neuvedomil, aká to je práca starať sa o to, aby sa na stole pred ním ocitli nápoje a jedlá. Bral to akoby samozrejmosť, že to tak je. No teraz, keď sa ocitol aj v Grobdeho ohromnej kuchyni, videl tú prácu a sám si ju skúsil, naučil sa ceniť si ju a vážiť si tých, ktorí nie sú viditeľní, ale svojou prácou a nasadením sa starajú o to, aby iní mohli prísť do tepla, zasadnúť do lavíc a učiť sa.
A potom bez ďalšieho odísť ďalej do svojich životov. No za nimi, ako oni skončili, tam prišli iní, ktorí sa starali o to, aby bol všade poriadok a čisto.
Opäť navonok neviditeľní a často nedocenení kolegovia. Trevor začal chápať, ako egoisticky a netolerantne vnímal svet, a že ich takpovediac prehliadal a či sa na nich díval ak nie s opovrhovaním, tak určite s ľahostajnosťou. No teraz bol aj on jedným z nich a začal ich vnímať inak. Chápal ich potrebnosť a čo by to znamenalo, keby ich nebolo.
Naučil sa tiež, že navariť hoc navonok obyčajnú polievku, je vlastne istým spôsobom veda a alchýmia, pretože sa tu nevarilo len podľa receptu. Bolo treba sa vedieť naladiť na požiadavku zákazníka a podľa jeho vyžarovania pochopiť to, ako dané jedlo a nápoj pripraviť tak, aby mu všetko lahodilo a chutilo.
Trevor veľmi tvrdo pracoval a intenzívne sa snažil všetko vnímať veľmi pozorne a všetko sa dokonale naučiť. Raz sa dokonca prichytil, že to už ani nerobí preto, že sa chce raz vrátiť na Hrad, ale že to robí, pretože to považuje za správne a potrebné. A Jenk si uňho práve toto povšimol a povedal mu, že vďaka tomu začína byť Trevor pripravený na to, aby sa mohol začať pohybovať medzi zákazníkmi. Jenk veľmi vyzdvihol Trevorovu premenu a to, že teraz dokáže oceniť aj toho, kto je hierarchicky vo svetoch niekde dole. Pretože tých ľudí mnohí vnímajú len ako nevyhnutnosť, že musia jestvovať. No samých seba stavajú na piedestál, že sú čosi viac a významnejší, pretože zastupujú hodnosť, či funkciu alebo inú formu toho, vďaka čomu sa na tých, ktorí sa starajú o to, aby sa mohli najesť, len ako na niečo podradné. A Jenk toto Trevorovi hovoril veľmi jednoznačne, aby Trevor pochopil, že delenie sa na kasty je nesprávny uhol pohľadu mága. Mág nesmie mať v sebe pocit nadradenosti a seba radenia do nejakej kasty. Mág má byť neutrálny a tiež sa na každého dívať očami a vnímať každého ako bytosť s rovnakými právami a povinnosťami, ako je on sám. Jenk povedal raz k tomu Trevorovi zaujímavé vety.

„Trevor, hodnosti, funkcie, hierarchické úrovne nič neznamenajú a sú to len preto, aby bol súlad vo svete a v tom, že kto za čo nesie zodpovednosť a čo je jeho povinnosť. Veď nakoniec nech je to hocikto, Ty i ja a mnohí iní, ktorí tu sme, im pripravíme jedlo, ktoré jedia rovnako a nezávisle od toho, kde v hierarchii sú. Bez nás by ostal hladný aj ten najvyšší, aj ten najnižší. A nakoniec by musel prísť aj ten z hora si urobiť jesť, ako aj ten, čo je na samom spodku. A keď sedia za stolom a jedia, sú jeden ako druhý, ako keby boli nahí. Takže, Trevor, na každého sa dívaj tak, že si zaslúži Tvoju úctu, lebo si od neho a jeho práce závislý, ale aj rovnako on je závislý od tej Tvojej práce. A preto si aj on bude vážiť Teba.
Tým vzniká súlad a porozumenie. A z toho vyplýva ďalšia skutočnosť a to je tá, že si potom vieš vážiť aj svojho protivníka. Tým, že si ho vážiš, tak ho nebudeš podceňovať a vďaka tomu neurobíš tú chybu v boji, že by si ho podcenil. Tým, že by si si protivníka nevážil, tak by si ho podcenil a tým by si mohol v boji preto prehrať a prísť o život. A toto všetko sa tu naučíš tým, čo tu teraz robíš a ako vnímaš s úctou seba a aj vnímaš s úctou iných. A na záver Ti, Trevor, poviem, že každému preukáž toľko úcty, koľko on preukáže Tebe. Tým si vytvoríš vnútornú rovnováhu. A mág bez vnútornej rovnováhy nie je mág.“

Trevor už začal teraz chápať, čo je to pojem ROVNOVÁHA, ktorú sa učil na Hrade. Uvedomil si, že doteraz ju v sebe aj mal, ale nesprávne. Pretože nemal ku nej priradený moment úcty. Nie že by si nevážil svojich učiteľov a majstrov, ale neuvedomoval si úctu v rovnováhe kontextu voči všetkým všeobecne. Sám sebe si pripomenul, že vlastne nemal žiadnu úctu ani voči Wilimu, keď naňho v lese tak emočne reagoval. Trevor si tiež uvedomil, že keby v sebe mal túto formu úcty zvládnutú a mal by zvládnutú TRPEZLIVOSŤ, v jeho vnútri by bola rovnováha.
Trevor bol zamyslený a Jenk ho nerušil. Chápal totiž, čo asi sa v duši a mysli jeho nového kolegu a priateľa deje. Vedel, že teraz Trevor prechádza vnútornou premenou. A Trevor si sadol, sklonil hlavu, jemne ňou prikyvoval sám sebe a súčasne aj Jenkovi. Keď sa ozval, mal hlas plný porozumenia a rovnováhy a pritom aj pokory.

„Jenk, ja som to všetko doteraz chápal nesprávne. Spravil som síce na Hrade skúšky na Majstra, ale už chápem, že to bolo len niečo, čo sa žiada na prvej úrovni. Myslím, že musím na sebe veľa pracovať, aby som vedel, že to, čo je vo mne, sa musí inak odzrkadliť na mojich činoch. A to nie len v rovine mágie a jej techník, ale aj v živote. Vlastne som len človek, čo sa naučil určené techniky na Majstra zvládať, ale zďaleka som nezvládal seba. Aj EMÓCIE majú teraz zmysel, že ich nemám mať a mám ich len prejaviť podľa toho, ako sa kde žiada podľa danej situácie. Teraz ale už viem, že EMÓCIE v sebe reálne nemám mať. Chápem to správne?“

Jenk sa na Trevora usmial a súhlasne pokyvoval hlavou.

„Áno, Trevor, chápeš to úplne správne. Teraz je treba, aby si sa naučil naozaj tak jestvovať a žiť. To nie je jednoduché, pretože ak sa zamiluješ, tak Tvoja rovnováha bude narušená a bude preč. Na tento prípad Ťa však na Hrade učili správne sa PREPÍNAŤ. A ak zvládneš a či snáď aj zvládaš prepínanie, tak sa aj v prípade lásky dokážeš dostať do svojej vnútornej rovnováhy. Len si musíš dať pozor, aby Tvoja partnerka vtedy vedela, že ju neignoruješ, ale si v stave, kedy pracuješ. Ak to bude dievča, čo ovláda náš systém života, tak to bude v poriadku a pochopí Ťa. Problém bude, ak to bude niekto z iného života a nie z roviny mágie.“

Trevor sa na Jenka díval v údive, pretože dal do súvisu rovnováhy lásku. S týmto pojmom Trevor ani nepočítal vo svojom živote. Sám seba viac-menej vnímal len ako vlka samotára, ktorý bude kráčať životom len tak nejako bez pojmu láska. Samozrejme mal rôzne partnerky, ale to stále bral len ako vzájomnú krátkodobú príťažlivosť, ktorá skončila vášnivým milovaním sa, ale potom každý šiel akoby svojím životom ďalej. A Trevor pri tom cítil potešenie tela a rád to potešenie doprial aj ženám, s ktorými takýto vzťah mal. Samozrejme pri milovaní bol džentlmen a rád takpovediac dával a nie len bral. Avšak láska tam nikde nebola, ani s ňou nepočítal. A preto s údivom sa opýtal Jenka, prečo si myslí, že by sa mal zamilovať, keď predsa chce kráčať za svojím novým snom, a to je naplnenie možnosti stať sa raz na Hrade Archivárom. A potom dodal, že ani Anton nemal a nemá partnerku podľa toho, čo vie. Áno, sú na Hrade takí, ktorí mali vzťah a dlhodobo, ale on sám o tom takto nikdy ani len neuvažoval.

Jenk sa zasmial – „Trevor, Ty si myslíš, že si imúnny voči láske? A čo tá červenovláska, s ktorou si sem dnu vošiel?“

„Myslíš Briu? Veď ja som sa s ňou videl sotva trikrát a to len sme stratili spolu pár slov. Ja ani neviem, kto to vlastne je a netuším, prečo si myslíš, že by som sa do nej mal zamilovať?!“

Jenk trošku zvážnel a odpovedal Trevorovi.

„Pretože som vás dvoch videl a videl som, ako Ti pri stretnutí s ňou búšilo srdce, nohy sa Ti skoro triasli ako čerstvo narodenému sŕňaťu a nevedel si poriadne ani čo hovoríš. Ja Ti hovorím, ak sa s tou Briou s ohnivými vlasmi budeš stretať, tak Ti rozum odíde a Ty budeš úplne mimo realitu. No ak by si potom o tú lásku náhle prišiel, ťažko povedať, či by si to dokázal prežiť. A ak by si to prežil, je otázka, čo by to s Tebou urobilo. Vieš, Trevor, nikto nie imúnny, pokiaľ tým neprešiel a nespoznal. Nie, nie telesnú a či umelú lásku typu „ja niekoho potrebujem, lebo nechcem byť sám, a Ty tiež niekoho potrebuješ, lebo nechceš byť sama, tak to dajme dokopy“. Hovorím, Trevor, o skutočnej láske, ktorá Ťa bude ničiť a Ty budeš robiť kvôli tomu a napriek tomu veci, ktoré to budú kaziť a Ty potom budeš duševne trpieť. A bude to láska dvoch tiel a dvoch duší, ktoré sa sebe vzájomne reálne a naplno oddajú. Ešte si takú lásku nezažil a nevieš, čo to s mágom reálne dokáže urobiť. Aj mág začne byť nerozumný a jeho rovnováha sa nedá nastoliť ani tým, že budeš chcieť prepnúť. Nuž, Trevor, ak raz niekedy toto prežiješ a budeš mať túto skúsenosť za sebou, tak možno budeš vedieť v sebe nastoliť rovnováhu, pretože potom, ako prežiješ veľkú duševnú bolesť, sa naučíš byť pokojný aj pri vypätých situáciách. Pretože už nič na svete emočne nebude mať takú hodnotu ako to, o čo si prišiel pri láske. Takže strata sa nahradí vnútornou prázdnotou, ktorá Ti potom pomôže mať rovnováhu a emócie pod kontrolou.“

Trevor sa prekvapene díval na Jenka a tváril sa úplne nechápavo. A aj preto sa Jenka opýtal, prečo mu to hovorí, veď predsa tu nie je nijaký súvis tým, čo sa tu má naučiť a čo tu má odčiniť za svoje chyby, aby sa raz mohol vrátiť späť na Hrad.
Jenk sa s trpezlivosťou jemu vlastnou podujal svojmu kamarátovi ďalej vysvetľovať, o čo mu ide.

„Trevor, toto všetko Ti hovorím, pretože aj toto je to, čo sa tu musíš naučiť, a tiež chcem, aby si sa pripravil na deň a moment, keď sa zamiluješ a tvoj rozum nebude úplne ten správne fungujúci orgán. A kým neprejdeš aj skúsenosťou, ktorú Ti hovorím, tak si stále ohroziteľný emóciami a samozrejme láskou. Tvoj druh je nastavený tak, že najviac mágov ničia práve vzťahy a ich konce. A čo je najhoršie, prenášate to na okolie a ničíte všetko okolo seba a nehľadíte na dôsledky. Miesto toho, aby ste sa stiahli do samoty a tam niekde ukončili svoj život, ak sa nedá tá bolesť zniesť, alebo tam sa s tou bolesťou vyrovnali. Nie, vy ste druh, ktorý ničí všetko okolo seba a svoj hnev prenesú na nevinných kolegov, ktorí s tým nemajú vôbec nič spoločné. A chcete škodiť okoliu. A ja chcem, Trevor, aby si pochopil, že ak by sa to stalo, nemôže za to táto Sieň svetov a Hrad, ani Laurence a ani ostaní. Budeš to Ty, kto stratí hlavu a budeš to Ty, kto to pokazí, ak to náhle skončí. A Ty musíš vtedy odísť do samoty a tam umrieť alebo prežiť. A potom sa vrátiť, ak to prežiješ a pôjdeš ďalej zničený, zlomený na duši, ale pripravený na boj a realitu mágie.“

Trevor začal nesúhlasne krútiť hlavou, začal aj protestovať.

„A prečo si myslíš, že sa do Brie zamilujem, a ak by sa to aj stalo, čomu teda neverím, lebo od momentu, ako ma priviedla naspäť ku Grobdemu, som ju už ani len nezazrel. A ja ani nemám čas sa tu teraz po nej zháňať. Alebo sa učím tu, alebo sa učím na izbe a zvyšok času som unavený a som rád, že mám čas na spánok a odpočinok. Na lásku, aj keby tu bola Bria a či iná, ja nemám čas. A počas života som spoznal viacero žien a nikdy som sa nezamiloval. A ani som nič také necítil. Myslím si, že ja nie som typ, čo by sa dokázal zamilovať. Áno, možno raz budem mať rodinu, ale to je málo pravdepodobné. Možno si proste, ak by k tomu došlo, nájdem nejakú vdovu s deťmi a budem sa o nich starať a pomáhať im prežiť. A viem, že to bude len v tom prípade, ak sa mi nepodarí dostať späť na Hrad. A ani to nebude láska, bude to zrelá úvaha, ak ju bližšie spoznám, že s ňou chcem byť, pretože si zvážim, že si s ňou rozumiem a budem žiť pokojný a vyrovnaný život. No viem, že to láska nebude. Bude to vzájomná potreba a vzájomná úcta voči sebe. Budeme sa navzájom ctiť a pomáhať si oddane bez vedľajších nekalých úmyslov. A postarám sa o jej deti, ak ich bude mať, akoby boli moje vlastné. Jenk, takto vidím svoj život ďalej a láska tam nikde nie je.“

Jenk sa vážne pozrel na Trevora a povedal mu to, čo Trevor nečakal.

„Trevor, nikto nie je z vášho druhu imúnny a myslím, že vy, váš druh po láske priam túžite a neviete bez nej existovať. A ak si ju ešte nezažil, nevieš, po čom máš túžiť. To znamená, že ešte ani nie si pripravený na to, aby si smel zaujať Antonove miesto Archivára na Hrade. Až sa čudujem, že Ťa Laurence a Tamia vybrali. Pretože si nespoznal celú škálu emócii, tak ako ich chceš reálne ovládať? Nie, Trevor, myslím, že by si sa nemal vracať ešte na Hrad, ale mal by si sa vrátiť naspäť k Wilimu, ak sa naskytne príležitosť. Pretože si emocionálne neúplný tvor.“

Trevor zostal v údive stáť, s otvorenými ústami sa díval na Jenka a celý už zmätený sa opýtal:

„Jenk, a ako sme sa dostali vlastne ku tejto téme lásky? A prečo mi o nej toľko rozprávaš? Vari chceš aby som spáchal samovraždu pre lásku, alebo čo to vlastne po mne chceš, aby som sa z tohto naučil a pochopil? Ja už vôbec nechápem teraz pointu a nechápem z toho, o čom sa tu rozprávame vôbec nič. Som skutočne zmätený.“

„Vidím, že si zmätený,“ odpovedal Jenk, „ale nie, nechcem, aby si spáchal samovraždu pre lásku, to nie. Avšak ak raz pre lásku umrieš, tak pochopíš prázdnotu a pochopíš, že už nič nebude také, aby si sa preto rozčuľoval v rovine vnútra. Áno, emócie Ti ostanú, dokážeš sa aj nahnevať, ale reálne už nebudeš vo svojom vnútri na rovine Duše a Emočného Tela zraniteľný. Proste musíš umrieť, aby si sa znovu narodil a šiel svetom ako niekto iný. Až potom pochopíš celý rozmer života Tvojho druhu. Až potom budeš pripravený prevziať zodpovednosť za životy iných a stať sa Archivárom. A potom budeš pripravený na vzťah založený s vdovou a jej deťmi reálne. A dokonca sám seba budeš presviedčať o tom, ako si opäť zamilovaný, no láska to už nebude, bude to porozumenie a úcta. A budeš pripravený vedľa tej vdovy stáť a pomáhať jej s jej deťmi.“

Trevor chcel spontánne reagovať, ale ich rozhovor prerušili bytosti, ktoré práve zavítali do Grobdeho siene. Boli to veľmi zaujímavé bytosti, ktoré sa zrovna usadili na miesto, ktoré bolo v dosahu Jenka a Trevora.

Tento príspevok bol odoslaný v Tuesday, October 29th, 2019 o 06:47 a je zaradený pod Príbehy, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Nuž, láska v rôznych podobách už zamávala s nejedným mágom a obzvlášť veľké problémy dokáže narobiť tam, kde by to človek najmenej očakával. Netvrdím, že je to jediná dôležitá emócia, ktorú by mág mal "absolvovať" a poznať, aj keď z tejto časti príbehu to tak môže vyznievať. Na palete emócii, ktoré treba mať spoznané a zvládnuté, je toho oveľa viac. Láska sa však dosť pravdepodobne vyskytne skôr či neskôr na životnej ceste každého z nás, preto s ňou treba počítať. Je dôležité vychutnať si všetky jej nuansy - od vznášania sa hlavou v oblakoch až po pocit, že nám rozpárali hrudný kôš žeravým kutáčom.

Tváriť sa, že sme imúnni voči niečomu, čo sme ešte nezažili na vlastnej koži, je nemiestne. Skúsenosť hovorí, že mág môže mať zvládnutých kvantum štandardných emócii a pôsobiť neuveriteľne vyrovnane, no keď sa prvýkrát stretne s emóciou lásky, ktorá naozaj preniká až do najhlbšieho vnútra, bude mať so sebou čo robiť. Na tento druh emócie totiž len veľmi málo platia bežné postupy sebaovládania, ktoré dokážu pomôcť pri ostatných emočných pochodoch.

Dobré však je, že ak to človek raz prežije a dokáže sa vo svojom vnútri pohnúť ďalej, máločo ho už zaskočí. A nakoniec, nie každá love story predsa končí tragicky, no nie? 🙂

October 29th, 2019 at 19:51
 2 

Jupiiii, moja pravidelná droga je tu. O:)

Kláštor Xjardu a Grobdeho hostinec sú zaujímavé miesta, či už neutralitou v kláštore, alebo neplynutím času v hostinci, ale aj tou rovnováhou, toleranciou a rešpektom a ako každý tam dostane čo v tej chvíli potrebuje.
No a samozrejme tou bezmedznou príležitosťou sa učiť.

Napríklad ako sa Trevor učil od Jenka zvyklosti a čo ktorí hostia potrebujú. To mi pripomína, ako sa my v spoločenstve od našich učiteľov učíme (alebo teda budeme učiť) spoznávať bytosti (tiene) a ako budovať s nimi diplomatické vzťahy a ak bude potrebné, ponúknuť im na výmenu čo potrebujú - namiešať to správne energetické pivo. Tiež aj pristupovať k nim s rešpektom a úctou.

Na názorných príkladoch tu vidno, ako treba mať emócie zvládnuté, toleranciu, trpezlivosť. Prosto základy, ku ktorým sa cyklicky vraciame, keďže sem-tam zistíme, že toto ešte nemáme spracované/zvládnuté, hento nemáme zvládnuté, t.j. nekonečne sa opakujúci proces.

November 1st, 2019 at 14:28
 3 

Áno kolega Regulus, často sa vraciate k základom. A prečo? Nuž už na prvom stupni ZDŠ sme sa učili písať a počítať. A nakoniec to, čo sme sa tam učili snami ide celý život až po smrť.
A takto to je aj v mágii. Tie základy sa rozširujú adekvátne tomu kto, čo dosiahol a, kde sa prepracuje.

November 2nd, 2019 at 10:30
 4 

Je veľmi dôležité dostať druhú šancu. A vážiť si to, teda dôveru zúčastnených.
Zaujal ma medzipriestor. Je úžasné, že je nejaké neutrálne miesto, kde sa všetci dohodnú.
Hlavne sa mi páči Trevor, ako si konečne uvedomil, že byť Majstrom nie je všetko. Ako čítam, je neuveriteľne veľa vecí, ktoré ešte nevie. A že nič nie je len tak, že aj bežná práca, ktorú nikto nevidí je veľmi dôležitá, aj keď je často neviditeľná.
Zaujala ma časť o zamilovani a správnom "prepnutí ". Veľmi dobre o tom napísala Tara.
Teraz som pochopila pojem "...musíš umrieť, aby si sa znovu narodil a išiel ďalej ako niekto nový. "
Ďakujem

November 3rd, 2019 at 17:57

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.