10
Feb

Trevor – kapitola 29.

   Odoslal Asarat a zaradil do Nezaradené

Trevor a Bria stáli na cvičisku Gnómov. Gnómovia všeobecne neboli bojovnou kolóniou, ale niektorí sa cvičili pre prípad, že by museli svoju kolóniu obhajovať v nejakom priamom strete. No Bria a Trevor sa museli pripraviť bojovať teraz v dvoch úrovniach. Fyzicky a aj mentálne s mágiou a energiou, ktorú majú.
Wili a vrchný mág Gnómov Futur sa na nich chvíľu pozerali a uvažovali, ako je najlepšie začať. Nakoniec Futur predniesol svoje úvodné slová a Wili ho dopĺňal. O chvíľu Trevor a aj Bria prestali vnímať rozdiel, kto kedy z nich ku nim prehovára, a brali ich, akoby boli jedným. Veď šlo predsa o to, aby sa niečo nové naučili, a nie riešiť, kto im to práve hovorí.

„Bria, Trevor, majte na pamäti, že každá dlhá cesta začína prvým krokom a toto tu teraz je váš prvý krok na možno veľmi dlhej ceste. Najprv ale musíte pochopiť niekoľko základných bodov na to, aby ste vedeli v mentálnej úrovni pracovať svojím vnútorným ja. A preto nám teraz pozorne načúvajte, no nie len sluchom, ale aj svojím vnútrom. Trevor, pred časom si svoju cestu vzdal, ale aj to Ťa poučilo. Pretože na svojich neúspechoch sa často naučíte viac, ako na prvých úspechoch. Úspech vám dá sebavedomie, ale neúspech vás zrazí na dno a ste nútení opäť z toho dna vyjsť hore. A to vás zocelí ďaleko viac, ako úspech, ktorý vás nechá sa hriať na falošnom slnku. Preto ak zažijete neúspech, je to len dobre, pretože musíte začať odznova s poznatkom, ako to už nerobiť, pretože je to nesprávny postup. Ak zažijete úspech, bude to aj skúška toho, ako ovládate svoje emócie a či vás z toho emócia šťastia oslepí a oslabí. Tak a teraz vás najprv naučíme štyri základné body a potom pridáme ďalšie body a tie prvé štyri body sú nasledovné.“

  • Prvý bod – Rozprestretie vedomia.
  • Druhý bod – Pochopte, že žiadna rieka nepije svoju vlastnú vodu.
  • Tretí bod – Dušu nemôže rozsekať na kusy žiadna zbraň, no vy si ju dokážete rozorvať nezvládnutými emóciami.
  • Štvrtý bod – Spomienky na vojnu neznamenajú len smútok a žiaľ, spomíname aj na boje, ktoré nám priniesli hrdinstvo a víťazstvo.

„Takže priatelia, ideme na to!“

„Rozprestretie vedomia.
Teda ako prvé musíte vedieť správne rozprestrieť svoje vedomie.
To sa udeje tak, že budete musieť vedieť vnímať svoje vnútro. Ako? Tak, že sa ponoríte do vnútorného ticha, pochopíte, čo alebo kto voči vám stojí. Pochopíte tým, ako voči nemu bojovať a či radšej voliť nebojovať. Takže teraz tu rozprestrite svoje vnútro, svoje fyzické bytie si nevšímajte a zamerajte sa na tú bytosť, ktorá nás naposledy prenasledovala. Bol to Plazivec Hmly. Pochopte jeho podstatu a to, čo urobíte pri ďalšom strete s ním.“

Bria a Trevor stáli, Wili a Futur im pri tréningu nedovolili posadiť sa ani ľahnúť si. Ako im povedali, boj sa predsa málokedy odohráva v ľahu len v mentálnej úrovni. A musia vedieť znášať nepohodu a fyzickú bolesť, ak ju poznajú z titulu svojho bytia. S dodatkom, že nech si uvedomia to základné, že kým cítia bolesť, vedia, že žijú a môžu dokončiť svoju misiu. A tak stáli alebo sa pohybovali po miestnostiach a snažili sa rozprestrieť svoje vedomie a precítiť tak svoje okolie. Trevor Brii vysvetlil aj čo je strach, hlavne ten intuitívny strach a prečo je dobré ho využívať. Wili ani Futur voči tomu nič nenamietali. No potom prišlo to ťažšie a to tak, že im zaviazali oči a to na niekoľko veľmi dlhých dní. Museli sa naučiť, kde čo je, ako sa pohybovať a ako naozaj využívať len svoje vedomie. Sluch im tiež nepomohol, pretože okolo nich nastalo magické ticho, ktoré tam Futur vytvoril. A tak sa Bria aj Trevor museli naučiť pracovať a jestvovať v úplnej tme a úplnom tichu. Wili i Futur sa im prihovárali len mentálne a tak aj ich nútili komunikovať s nimi a či medzi sebou. O niekoľko dní sa už Bria aj Trevor vedeli pohybovať bezpečne bez zaváhania aj mimo priestorov vyhradených im v úvode a komunikovať v úrovni telepatie. Ich vedomie sa postupne stalo súčasťou okolia a postupne začali vnímať aj kolektívne vedomie kolónie. Ani po tomto im však Wili a Futur ešte nedovolili si odhaliť oči a či počuť zvuky. Museli sa dostať totiž do úrovne, že to budú vedieť zvládať aj po istom čase, ako sa vrátia do normálneho režimu a túto techniku nebudú nútení používať. Bude to pre nich ako naučiť sa cudziu reč a to tak dokonale, že ani po čase ju nezabudnú. O mesiac boli Bria i Trevor dennými a často i nočnými tréningami dokonale zladení s kolektívnym vedomím kolónie a vedeli sa už aj odseparovať a komunikovať cez svoje vlastné vedomie aj súkromne medzi sebou. Úplne bezpečne sa vedeli pohybovať v každej časti, kde sa ocitli, hoci nič nevideli a nič nepočuli. Ich vedomie bolo ich očami aj ušami. Po mesiaci im jemne začali prinavracať jas do očí, ale len pozvoľna, aby si oči i uši znovu privykli vnemom a aby sa aj ich vedomie zrovnalo s tým, že prichádzajú späť ich prirodzené schopnosti vidieť a počuť. No tréning tým neprestal a často náhodne ich učitelia skúšali tým, že sa im cez kolektívne vedomie prihovorili. No Bria a i Trevor boli veľmi snaživí a vedeli, že toto všetko bude potrebné ovládať v tomto boji, ak chcú prežiť. A tak do tréningu zahrnuli aj meditácie trikrát denne na ponorenie sa do osobného vnútorného ticha a vnímať len vedomím kolektívne vedomie kolónie. Občas sa im takto prihovorila aj Kráľovná Agaura, ktorá ich povzbudzovala a chválila za dosiahnuté úspechy.

A tak teraz už mohli pristúpiť k druhému bodu a tie začali slovami.

„Pochopte, že žiadna rieka nepije svoju vlastnú vodu.
Pochopte prírodu a energie, ktoré vás obkolesujú, keď ste kdekoľvek. Zamyslite sa nad týmito slovami, – žiadna rieka nepije svoju vlastnú vodu. Ani vy nespotrebúvate svoju magickú energiu, ale sa jej nechcene zbavujete nesprávnou technikou práce. Ak začnete správne používať mágiu, tak telo môže chradnúť, môže byť zranené, ale zdroj vašej magickej sily nebude adekvátne slabnúť s vašimi telami. A aj s posledným nádychom smrti dokážete vyvolať explóziu sily a zasiahnuť svoj cieľ a či preniesť svoju silu na iného.“

Druhý bod sa zdal byť jednoduchým, ale len do doby, než pochopili, čo znamená nespotrebovávať vlastnú energiu. Začali jednoduchými technikami, kde vyslovovali mantry a snažili sa otvoriť v priestore do ich vlastného priestoru, ale do inej miestnosti Dimenznú bránu. Niekoľko pokusov nemalo efekt, ale postupne sa naučili, ako k tomu správne pristupovať. No po prvých zdarných pokusoch boli takí vyčerpaní, že aj niekoľko dní nemohli v tejto časti tréningu a výučby pokračovať. Energia od nich akoby vodopádom odchádzala a nedokázali si ju dosť rýchlo prinavrátiť a nabiť sa novou silou a energiou. A tak im Wili aj Futur vytkli, že absolútne nezvládli správne moment a pochopenie slova PREPÍNANIE!

„Prepnúť sa do vnútornej bytosti znamená nechať umrieť prvú bytosť, ktorou si, keď nepracuješ, a po umretí sa predsa zrodíš ako nová bytosť zo svojho vnútra. To fyzické telo je len ako kokón, v ktorom sídli vnútorná bytosť, moje vlastné ja. A ak to bude pracovať a to vonkajšie si necháš len ako nevyhnutný šat, v ktorom si odetý, potom si pochopil, kde robíš chybu. A teda začnite pracovať obaja tak, ako je treba správne pracovať svojím vnútrom.“

Bria to prvá uchopila a keďže Trevora poznala už dokonale, tak mu to inými slovami priblížila, čo a ako má urobiť. A o niekoľko ďalších pokusov to už aj Trevor vedel správne robiť. No ako pri prvom bode, ani teraz im učitelia nedali pokoj len preto, že to niekoľko krát už vedeli urobiť. A tak ich doslova nútili znovu a znovu až do doby, že to mali tak zautomatizované, že bolo jasné, že už to majú v sebe ukotvené nastálo. Do toho ich súčasne nútili aj neustále pracovať s rozprestretým vedomím a vnímať okolie. Veľmi dôležité bolo zladiť do jedného umenia ovládania to, čo sa naučili, s tým, čo už vedeli z predchádzajúcich dôb. A tak si aj Bria a aj Trevor museli akoby vytvárať vlastné metódy a spôsoby, ako pracovať. Nestačilo totiž len pochopiť a uchopiť, ale bolo treba, aby si vytvorili z toho všetkého a svojej mágie vlastný spôsob, ako to všetko zladiť tak, aby to bolo prirodzené a šlo to z ich vnútra. A ako im bolo vysvetlené, tak takto budú musieť vedieť všetko ďalšie, čo následne ešte naučia, do seba zapracovať. A to bolo rovnako ťažké, ako sa vôbec aj naučiť samotné techniky. Trevor toto už vedel a chápal, lebo na Hrade od nich toto a takto vždy tiež chceli.

Tretím bodom tréningu sa stalo poznanie Duše. Obaja si mysleli, že Dušu poznajú, ale to čo ich čakalo, ich veľmi zaskočilo.
Futur na úvod zopakoval nosnú tému tohto cvičenia.
„Dušu nemôže rozsekať na kusy žiadna zbraň, no vy si ju dokážete rozorvať nezvládnutými emóciami.
Ak sa ocitnete v boji a vy začnete emocionálne v tom boji vnímať straty blízkych, už nebudete mať vnútornú silu pod kontrolou. Otvoríte tým svoju Dušu a emócie vo vás ju rozorvú do prudkej bolesti. Potom už nedokážete rozprestrieť svoje vedomie a chápať nepriateľa. Nebudete vedieť plnohodnotne bojovať. Stanete sa hračkou osudu a svojej bolesti, lebo ste nezvládli svoje Ja, svoje prepínanie, svoje emócie, a pokiaľ to nezvrátite, nebudete mať pod kontrolou ani svoje umenie mágie.“

Tu Brii aj Trevorovi počas výcviku nastali muky. Wili a Futur im do hláv cestou vnímania kolektívneho vnímania preniesli fiktívnu vojnu, ale tak, aby ich svojimi emóciami naplno vnímali. Najprv ich uviedli do stavu hlbokej meditácie a nakoniec ich naviedli k tomu, aby ich vedomie nasledovalo svojich učiteľov. Postupne im približovali rôzne formy boja, ktoré podľa vnímania ich vedomia boli reálne. A oni preciťovali straty postupne od náhodných spolubojovníkov, až sa to stupňovalo, a približovali im stratu blízkych učiteľov a priateľov. A nakoniec potom Bria videla umierať Trevora a Trevor videl umierať Briu. Ich vedomie v tele explodovalo a okamžite sa celí úplne rozrušení vrátili do vonkajšieho vedomia a celí sa chveli a plakali. Nikto im ich plač nevyčítal a ani to, že nakoniec boli šťastní, že to bola len ilúzia. Avšak pre ich učiteľov to bola ukážka toho, na čom treba pracovať.
A tak tréningy neustále pokračovali a oni tým, že upadli do hlbokej fyzickej odpútanosti od tela, sa dostávali stále do pozmenej reality, ktorá pre nich bola skutočná. A stále to bolo pre nich až príliš emocionálne skutočné. No nakoniec sa naučili, ako aj tu ovládať emócie a ostať v stave, kedy boli schopní ovládať svoje vlastné JA. Wili a Futur im neustále opakovali, že na smútok bude dosť času potom, ako dokončia to, čo majú dokonať. Bria aj Trevor sa zhodli na tom, že toto bola najťažšia časť výcviku. Prežívať smrť blízkeho a predsa napriek tomu, že vám to Dušu rozdrása, napriek tej bolesti ostať nažive, je náročnejšie, ako sa dá opísať. V Duši vám ostane úplné prázdno, akoby vám niekto do Duše vystrelil dieru, ktorá sa nedá zahojiť. Bria i Trevor ale nakoniec pochopili, ako sa dá v boji byť odosobnený a napriek všetkému pokračovať. Bez tejto vedomosti by nemali šancu v boji prežiť. Bolesť, či už skutočná alebo nevodená pri tréningu, je stále bolesť, ktorá postupne nielen telo, ale aj Dušu zocelí a naučí každého, ako to prežiť a ísť ďalej. Možno už nikdy nebudete celý, ale dokončíte to, čo ste začali.
Potom im Wili a Futur dali niekoľko dní voľna, aby sa pripravili, ako povedali, na ďalší bod. Povedali im, že ten by už mali zvládnuť ľahko, ale netreba ho podceniť. Po niekoľkých dňoch voľna, ktoré si obaja užili, sa zišli vo výcvikovej komnate a Futur predniesol nasledovné slová.

„Štvrtým bodom sú spomienky na prežitú vojnu, ktoré neznamenajú len smútok a žiaľ, ale spomíname aj na boje, ktoré nám priniesli hrdinstvo a víťazstvo.
Spomienky po vojne vás môžu pre budúcnosť rovnako zničiť ako tretí bod. Preto treba veci vidieť pozitívne, aj keď je tam veľa negatív. Negatívum vás ohrozuje do vašej budúcnosti a ovplyvňuje vašu vlastnú cestu, pretože vám môže zahmlievať videnie a vaše vedomie. Pozor, aby ste si v sebe nevytvorili Pygmalionov efekt, keď si ním sami predurčíte svoj vlastný neúspech. Preto sa vyvarujte myšlienok na svoj neúspech, či už počas vojny, pred ďalšou bitkou alebo pred ďalšou vojnou.
Nepriateľ pri strate vašich blízkych v bojoch bude očakávať, že sa začnete správať spôsobom, ktorý od vás očakávajú na základe prežitých strát a nezvládnutých emócií. Len silný jedinec vie, že tým, že skončil jeden boj, neskončila vojna. Ak chcete byť na dne počas vojny, ste vlastne mŕtvy a môžete sa pobrať do Šeolu za tými, ktorí tam šli pred vami. No čo vám to pomôže? Myslíte si, že vás na ďalšom kole života spoja s tým, koho ste stratili a budete opäť s ním šťastný? Alebo si myslíte, že vás to uchráni od Duševnej bolesti, ktorú cítite? Áno, je to únik od bolesti, ktorú možno budete pociťovať. Lebo tam by ste spočinuli v pokoji spolu s Kráľmi, Kniežatami, tam spočívajú tí zo síl vyčerpaní. Ba dokonca aj väzni sú tam v pokoji a nepočujú hlas dozorcu. Tam je každý každému rovný, aj otrok je tam slobodný od pánov.
Čo teda dáva svetlo tým so strápenou Dušou? Tým svetlom je nádej aj tam, kde už nádej nie je. Pretože nikdy nevieš, čo prinesie zajtrajšok, treba sa dívať na zajtrajšok s nádejou. Šeol nie je nádej, je únik od reality a možnej nádeje. Každý nakoniec v Šeole spočinie, až nadíde jeho čas, ale vy si počas vojny nesmiete sami určiť to, kedy tam spočinutie. Lebo ak tak učiníte, Hádes vás i tak prinavráti na koleso života odžiť si utrpenie, ktorému ste do Šeolu sami a dobrovoľne unikli.
Teda v boji počas prestávky spomínajte na úspechy a na úspechy, ktoré vás čakajú na konci vojny a či na konci cesty. Majte nádej, pretože to nie vy ste si teraz strojcami svojich osudov, ale ten, kto to spôsobil. A ak uniknete dobrovoľne do Šeolu, nemusíte dostať šancu pomstiť smrť blízkych tým, ktorí rozhodli, že sa vaše životy vymkli tomu, ako mali cestami osudu pôvodne kráčať. Pretože osud nie je stále daný, ale sa nám predurčuje aj konaním iných.“

Bria aj Trevor po týchto slovách ostali zamyslení. Uvedomili si, že sa vlastne naučili prijímať stratu počas boja, ale až teraz sa zamysleli, ako majú žiť po tých stratách po boji. Vedeli, že ak stratia seba navzájom, bude to pre nich zničujúce a neuvažovali ani nad tým, že v takom prípade by mali boj prežiť a žiť ďalej. No ich učitelia ich teraz pripravovali na možnosť, že jeden z nich to prežije a ten druhý možno nie. Toto pomyslenie, že majú žiť bez toho druhého, im bolo úplne cudzie a aj keď to nevyslovili, v hlavách mali to isté, že to je proste nepredstaviteľné. Nie, ani jeden z nich sa nebál smrti, no bál sa života bez toho druhého. Veď aký by už len mal život význam bez blízkej milovanej osoby? To prázdno v Duši by už nikdy nič nedokázalo nahradiť. A tak prečo a načo pokračovať v boji? Veď je tu predsa dosť iných, ktorí môžu bojovať a pokračovať v tejto vojne? A pomsta? Komu sa pomstiť, bohovi Apatovi a bohovi Kera? Veď ako sa už môže smrteľná bytosť pomstiť Bohom? Predsa nijako, bohovia sú bohovia a oni len smrteľné bytosti.
Wili a aj Futur ich nechali, aby uvažovali nad slovami, ktoré si vypočuli. Nebolo treba ich v myšlienkach rušiť, veď účelom tohto cvičenia nebolo sa niečo naučiť urobiť, ale účelom bolo niečo pochopiť. A pochopiť a prijať možnosť tej najväčšej duševnej straty a predsa ostať žiť nebolo vlastne vôbec nič jednoduché.
Ticho nakoniec prerušil Trevor a podľa toho, čo povedal, bolo jasné, že jeho úvahy idú široko a nie sú sústredené len jeden bod. To oboch, Wiliho aj Futura, veľmi potešilo.

„Futur, povedal si, že pozor, aby sme si v sebe nevytvorili Pygmalionov efekt, lebo si ním sami predurčíme svoj vlastný neúspech. Preto sa máme vyvarovať myšlienok na svoj neúspech, či už počas vojny, pred ďalšou bitkou alebo pred ďalšou vojnou. Ale predtým ste nás učili, že neúspech nás zocelí a posunie vpred, pretože vieme, čo sme urobili zle a môžeme sa tomu vyvarovať. Tak ako to je?“

Tentoraz sa prvý ozval Wili.

„Správne uvažujete, ak nad tým takto uvažujete. No je veľký rozdiel, ak niečo sa učíš a je to v procese výučby, a je veľký rozdiel, ak už pracuješ a či bojuješ. Ak sa ocitneš v situácii, že pracuješ a či bojuješ, tak nikdy a za žiadnych okolností o sebe nepochybuj, aj keby si mal už prehrávať. Pochybnosť Ťa zničí. Ak chceš pochybovať, tak to rob pri výskume a pri tom, keď sa učíš. No ak sa ocitneš tvárou v tvár realite, tak choď s úplnou istotu a bez akéhokoľvek náznaku pochybností a vďaka tomu porazíš nepriateľa a či získaš to, čo potrebuješ. Tam si v realite a už nie si ten, kto si tu, ale si bytosť, ktorá všetko riadi z toho vnútorného kokónu, v ktorom býva. Tam už si prešiel procesom prepnutia a i znovuzrodenia sa do bytosti. Tam nie je príčinná súvislosť na možnú pochybnosť. Proste nie je priestor, aby si uvažoval inak ako o úspechu. No pozor, nie cez emóciu nadutosti, ale cez silu bytosti.“

Bria prikývla a pozabudla sa a namiesto verbálneho prejavu sa všetkým prihovorila mentálne v mozgu. Keď si to uvedomila, všetci sa zasmiali a aj ju pochválili, že to urobila tak spontánne.
Potom už pokračovala vo výklade svojich myšlienok normálne, kde rozvinula ešte svoj pohľad na to všetko, čo sa tu teraz učili. Všetko správne pochopila a aj uchopila. Jej schopnosti a samozrejme aj Trevorove schopnosti narástli vďaka tomu, čo sa teraz naučili a čo už vedeli. Už automaticky si techniky podľa seba a na svoju potrebu použiteľnosti upravovali a pritom zachovávali podstatu a originalitu učenia, ktoré im bolo sprostredkované. Následne sa opýtali, aké budú ďalšie body výučby, a odpoveď ich zaskočila a aj potešila. Dozvedeli sa, že tieto body zvládli tak dobre, že ďalšie nateraz nebudú preberať. Pretože to mali byť body, ktoré by podporili tieto pre nich teraz zásadné body, ktoré sa učili.
Avšak prestávku nedostali, pretože dostali do rúk listiny, na ktorých boli ďalšie formy výučby a ktoré im priniesla čiastočne aj Veľkňažná Tamia. Teraz nastal proste čas samoštúdia, kedy si budú čítať spisy a učiť sa z nich. Niečo sa tu a tam musí sprostredkovať aj takto. Boli tam aj spisy, ktoré im nielen sprostredkovali vedomosť prečítanú, ale aj silu, ak to správne prečítajú. Pretože spisy obsahovali aj magické písma, kde sa z listín na toho, kto to magické písmo číta, prenáša sila a schopnosti tam uvedené. Samozrejme základom bolo vedieť správne čítať magické písmo. A tak sa Bria a Trevor stiahli do svojej komnaty a oddali sa pozvoľna samoštúdiu. Akoby podvedome tušili, že už neostáva veľa času a oni budú s niečím zlým čoskoro konfrontovaní.
Prešlo niekoľko ďalších dní a pred Briou a Trevorom stáli niečo ako záverečné skúšky. Nemali z toho strach, pretože si už boli sebou istí. A tak keď nadišiel ten deň a Wili sa ich pýtal a skúšal ich z oblastí, čo sa učili uňho, všetko zvládli bez ťažkostí. Následne tak urobil Futur a skúšal ich z toho, čo sa naučili u Gnómov, a tiež všetko bez ťažkostí zvládli.
Wili, Futur i Kráľovná Agaura im blahopriali. Kráľ Taraša tam však medzitým už nebol, pretože povinnosti ho povolali vrátiť sa do svojej kolónie.
Po týchto skúškach im Gnómovia darovali pre nich vyrobené magické palice. Boli to palice z pevného stromu a na oboch koncoch mali osadené a na časť aj natavené kamene, ktoré mali v sebe magickú moc. Boli určené na boj so silami, o ktorých vedeli, že nimi ich dokážu poraziť. Bolo to konkrétne hlavne voči Plazivcom Hmly, Vzdušným Sylfám, Ohnivým Sylfám, Ohnivým Salamandrám a ešte niekoľkým ďalším možným protivníkom na fyzických svetoch.
Ako im ešte vysvetlili, tu v podzemí majú magickú veľkosť podľa toho, že aj oni majú postavy magicky zmenšené, ale ak sa ocitnú vo svojich svetoch, aj tieto palice sa im prispôsobia veľkosťou. Palice mizli a zjavovali sa im v rukách podľa požiadavky. Keď ich nepotrebovali, akoby zmizli z očí. No stačilo urobiť pohyb rukou a palice sa im zjavili v rukách. Bola to skutočne veľmi majstrovská práca, na ktorej pracovali Gnómovia od prvého dňa, ako sa začali Bria a Trevor učiť. A stihli ich vyrobiť do doby, než výučba prišla na svoj koniec.
Teraz už boli Bria i Trevor pripravení najlepšie, ako sa len dalo vzhľadom na ten čas, ktorý mohli venovať príprave. A tak sa teda obaja pobrali von z podzemia pripravení čeliť nástrahám, ktoré sa v okolí mohli vyskytnúť. Gnómovia vysunuli hornú časť nad zem, aj keď to už pôvodne nemali v pláne. Von spolu s Briou vyšli Wili a aj mladé dračice. Všetci sa predtým rozlúčili s novými priateľmi, pretože vedeli, že sa sem do podzemia už nevrátia. Teraz už každý musel ísť za svojím osudom a bojovať tam, kde patrí. Na túto rozlúčku sa dostavil aj Kráľ Taraša a tiež všetkých uistil, že ak bude treba a bude to v jeho moci, jeho kolónia a aj všetky ostatné kolónie Gnómov im kedykoľvek pomôžu.
Rozlúčka trvala pomerne dlho, pretože všetci si tam našli mnoho nových priateľov, s ktorými sa každý chcel osobne rozlúčiť. No všetko sa raz skončí a tak došlo k tomu, že sa na slnkom zaliatej lesnej čistine postupne vonku ocitli Bria, Trevor, Wili i mladé dračice. Navonok večne mrzutý Gróth sa s nimi vybral von a až tam sa s každým osobne rozlúčil. S Wilim si sľúbili, že len, čo to bude možné a nastane pokoj a mier, opätovne sa zídu, aby sa mohli opäť pustiť do svojich zdĺhavých debát. Následne sa ozvalo už len prasknutie a aj Gróth zmizol.
K našej trojici pristúpili mladé devy a len, čo sa s nimi rozlúčili a Wilimu poďakovali za ochranu, ktorú im poskytol počas premeny z duší na mladé draky, jedna za druhou sa menili na mladé a malé dračice. Jedna za druhou sa vznášali do vzduchu a postupne mizli z očí vysoko v oblakoch. Čím boli vyššie, tým boli väčšie a tak ich mohli dosť dlho vidieť odlietať. Leteli do iného vesmíru, do svojich svetov v inom vesmíre. Tam si raz nájdu partnerov a časť ich potomstva sa vráti k Wilimu, aby ich tu opätovne chránil v maskovaní stáda kôz, než opäť aj tie dospejú do stavu, že sa môžu zmeniť a odletieť, ako teraz tieto.
Wili sa dlho díval do oblakov aj potom, čo sa z dohľadu stratila aj posedná mladá dračica, a v očiach mal radosť i smútok. Bolo prvýkrát, čo na ňom Bria a Trevor videli prejav možnej emócie.
Potom sa pozrel na Briu a Trevora a povedal:

„Priatelia, aj my sa musíme rozlúčiť. Moje ďalšie kroky už nemôžu ísť vašou cestou. Bria, Ty vieš, čo Ťa o niekoľko dní čaká, a Ty, Trevor, máš pred sebou asi najťažšiu životnú skúšku. Priatelia, ani jeden z vás to nebude mať ľahké, ale musíte vytrvať. Boj pokračuje a konečne z toho, čo vieme, sa miestami prikláňa už aj na našu stranu. Trevor, musím Ti ešte sprostredkovať, že Jenk šťastlivo dorazil na svoju planétu Ješa a stal sa uznávaným mágom. Vzhľadom na to, čo tam v bojoch dokázal po boku svojich spolubojovníkov, si vyslúžil ich vysoké uznanie. Utrpel aj nejaké zranenia, ale žije a na ich planéte sa vojna chýli ku koncu. No na ostatných svetoch sa však ešte bude bojovať ďalej.“

Potom ich oboch Wili silne objal, čo bolo tiež na jeho zvyklosti veľmi podivné, a bez ďalších slov sa pobral teraz už sám bez svojich kôz do lesa a neznámo kam a za akými cieľmi. V očiach mu však videli ten zvláštny neznámy smútok, ktorý mu videli v očiach od momentu, ako sa dozvedel o Kornéliinej strate.

Bria a Trevor osameli a akoby nevedeli teraz, čo ďalej. Bez slova sa automaticky pobrali opačným smerom, ako šiel Wili. Šli iným smerom, lebo cítili, že Wili chce byť teraz sám. Ako tak šli, ticho sa rozprávali a uvažovali, že pri tých všetkých stratách, o ktorých sa medzi časom u Gnómov dozvedeli, sa práve strata Kornélie tak prazvláštne Wiliho dotkla. Bria a Trevor zašli veľmi ďaleko a ani nevedeli, kde a prečo vlastne idú. Všade naokolo bol pokoj a kľud. A až taký pokoj a kľud, že si uvedomili, že ticho je absolútne a aj príroda úplne stíchla akoby v predtuche blížiacej sa pohromy.
Bria aj Trevor si obaja súčasne uvedomili, že sa okolo nich zjavili a bez výstrahy zaútočili Vzdušné Sylfy. Boli skoro neviditeľné a len poryvy vzduchu dávali vedieť, kde sa nachádzajú.
Bria i Trevor okamžite aktivovali svoje ochrany okolo seba a v tom istom momente mali magické palice v rukách. Ako sa ukázalo, bola to mocná zbraň, ktorou odrážali útoky Vzdušných Sýlf a ničili ich. Pri dotyku s koncom palice Vzdušné Sylfy vybuchovali a syčaním zanikali. No útoky akoby nemali konca a Vzdušné Sylfy sa neustále zjavovali znovu a znovu. K nim sa postupne pridávali Ohnivé Sylfy.
No Bria i Trevor si nad tým nelámali hlavu, proste sa postavili, ako boli z výcviku naučení, k sebe chrbtom a tak si chránili navzájom chrbát.
Boj však neustával už celé hodiny a napriek tomu, že mali veľmi dobrú fyzickú kondíciu, začínali sa u nich prejavovať známky únavy. Boj však pokračoval a blížil sa už aj večer, a keď sa Bria a Trevor začali telepaticky dohadovať, ako ďalej, odrazu ako boj náhle začal, tak náhle v sekunde skončil a všetky Sylfy náhle akoby zmizli a či sa stiahli. Ešte ďalšiu hodinu však Bria aj Trevor zostali stáť v tej pozícii, ako bojovali, a ochranu si nezrušili. Po zhruba hodine najprv zrušili ochrany a ešte čakali v pohotovosti a potom sa Trevor ozval.

„Bria, príroda okolo nás opäť žije, tak zrejme je zlo preč. Aspoň teda nateraz je preč. No aspoň sme si mohli vyskúšať, aké to je bojovať bok po boku a aké to bude v budúcnosti, keď budeme môcť takto spolu bojovať.“

Po týchto slovách si sadli a Trevor spozoroval, že Bria je smutná. A tak sa jej ustarostene opýtal, či je zranená, že je taká smutná, či sa jej niečo nestalo v tom boji. Bria len pokrútila hlavou na znak, že jej nič nie je, a potom povedala Trevorovi slová, ktoré Trevora zasiahli, akoby ho niekto silne udrel do prázdneho a hladného žalúdka, a zalial ho pot.

„Trevor, my spolu už nebudeme bok po boku bojovať. Ja musím odísť na svoj svet Kerč a Ty by si tam nevedel prežiť ani minútu, aj keby si ma aj tam mohol nasledovať. Je tam iná klíma a nedá sa tam dýchať takýto vzduch. Vieš, môj brat sa volá Brewt a to meno si už počul v trónnej miestnosti u Kráľovnej Agaury. Je to vládca zeme Kerč a ja som jeho sestra. Môj brat ma potrebuje a my spolu musíme zachrániť náš svet Kerč pred zničením. Sem na výcvik ma poslal môj strýko. Vedel, že sa našej láske nevyhneme, ale aj to on bral zase ako súčasť Tvojho výcviku. Trevor, Ty máš svoj osud a ja ten svoj. Našu lásku si ponesiem so sebou po zvyšok svojho života, nech už bude krátky a či dlhý. No toto je naša posledná noc, čo je teraz pred nami, a tak ju prežime spolu naplno v našej láske. Nikdy Ťa neprestanem milovať, nech už budeš kdekoľvek a s kýmkoľvek. Trevor, láska moja, milujem Ťa a vždy Ťa budem milovať.“

Trevor začal protestovať, ale Bria ho utišovala, že proste je to ich osud. Potom sa Trevor opýtal, akoby ho to práve napadlo a bolo to to najdôležitejšie. Pretože Trevor cítil, ako sa v ňom prebúdza a ozýva divoká zlosť nad tým, že Briin strýko o nich rozhodoval.

„Bria, láska moja, kto u všetkých bohov je Tvoj strýko?! Ja sa s ním pozhováram, nemôže nás len tak rozdeliť, ja Ťa nikdy neopustím!”

„Láska moja, aj to sa raz dozvieš, ale až príde ten správny čas.“

S tými slovami Trevora objala a o malú chvíľu tam, kde práve boli, splynuli tieto dve zaľúbené telá v jedno. Bolo im teraz jedno, či im hrozí či nehrozí nebezpečenstvo, pretože toto bola ich posledná noc, ktorá ich spolu čaká. No Trevor sa v duchu rozhodol, že akokoľvek, ale Brii sa nevzdá, že ju ráno presvedčí, aby ostala s ním. A ak nie, tak napriek všetkému pôjde s ňou, hoci by šla do samotného pekla. A posledná myšlienka, než zaspal, bola, že musí zistiť, kto je ten jej tajomný strýko. A potom pred brieždením Trevor zaspal v náručí svojej milovanej Brie. No keď sa zobudil, zistil, že Bria je preč a on zostal sám.

Tento príspevok bol odoslaný v Monday, February 10th, 2020 o 10:40 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Ach Ašarat, no ten záver nie je nič pre mna...
Este som tak ,,duchovno nedospela,, aby som vedela nielen racionálne, ale najma citovo pochopit a prijat tieto pochody...
prečo im nemoze byt dopriata láska v tomto case?
Más pravdu - Dušu nemôže rozsekať na kusy žiadna zbraň, no vy si ju dokážete rozorvať nezvládnutými emóciami.

kacirska otázka? - Strýko je Trevor - bol. je a bude?

February 13th, 2020 at 16:42
 2 

V každom správnom príbehu musí byť aj sklamanie z lásky... občas sú niektoré veci dôležitejšie, než osobné šťastie dvoch ľudí. Žiaľbohu a niekedy aj chvalabohu.. ak to toho boha vôbec zaujíma... 😉

February 13th, 2020 at 21:53
 3 

Bria je úžasná bytosť, ktorá vie čo sa od nej očakáva a aké poslanie má.
Vzájomnej láske, ak je ozajstnou láskou nebude vadiť, že nie sú stále pri sebe, ale sú spolu a vedia to...o to krajšie môžu byť stretnutia...

February 14th, 2020 at 09:43
 4 

Pani kolegyňa Hermióna, už len jedna kapitola a snáď sa ukáže kto je ten záhadný Briin strýko 🙂
Posledná kapitola bude - snáď bude trošku aj napínavá a, aj verím, že bude zaujímavá. 🙂

February 14th, 2020 at 10:10

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.