24
Jul

24 si spomínam na 24.05.2014

   Odoslal Anubis a zaradil do História, Postrehy, Príbehy

Pri svojej ceste na Ohnivú Horu som i Ja musel smrti hľadieť do očí.
Mal som pri tom mnoho otázok a potreboval som mnohé odpovede o poznanej smrti.

Stál som tam na Ohnivej hore a díval sa smrti do jej zvláštnych očí. A mnoho odpovedí mi prišlo.
A ja som v ten moment pochopil odpoveď na najzákladnejšiu otázku.
Otázku života a smrti.
Vtedy som si spomenul na slová, ktoré vyslovil kedysi dávno Ašarat.
Kto je živý a kto mŕtvy? Kto chodí po zemi a netuší, že je mŕtvy? Som to Ja?
V tom vzájomnom pohľade do očí so smrťou bolo i poznanie, že smrť neznamená len fyzicky umrieť, ale smrť je to, keď prestanem žiť a len som. Kto je teda naozaj živý a kto mŕtvy?
Ja už poznám túto odpoveď! Odpoveď na otázku: Vyrovná sa život smrti?

Odpoveď znie: Nie, život sa nevyrovná smrti, ale ani smrť sa nevyrovná životu.
To len my si niečo namýšľame a až zoči-voči skutočnej pravde o smrti to pochopíme.
Že Smrť neznamená len fyzicky umrieť a byť pochovaný. Smrť znamená prestať žiť, hoci telo žije.
Pochopil som aj to, že nie ten je skutočne mŕtvy, kto ma opustil. No umrie ten, kto prestal žiť.
Stratou zmyslu života a zabudnutím na jedinca prichádza smrť, hoci jeho telo ešte životom kypí.
A tak ten, kto v reálnej smrti naozaj odišiel, ale naďalej žije vo mne, ten nikdy neumrie, on len prešiel na púti trochu opodiaľ od tohto miesta, kde som teraz ja.
A v ten moment, ako som tam ležal, istá časť môjho Ja tam pred vami vo mne umrela.
A tým časť môjho Ja odišla opodiaľ v smrti odo mňa na svojej púti ďalej.
Síce jedna moja časť mňa umrela, ale Ja, predsa ostávam žiť naďalej v sebe samom a s vami.

A na tom mieste, kde vo mne niečo už umrelo, tak tam sa zrodilo vo mne všetko to, čo som v ten daný čas s vďakou a s úctou prijal od Veľkňažnej Tary.
Prijal som za svoje skrze jej zasvätenie– Svetlo, Temno, Ticho, Tieň.
Prijal som to od nej tak, ako som pri svojom fyzickom narodení prijal život. A presne tak sa vo mne zrodil nový život Veľkňaza.

Kolegovia, priatelia povstal som ako ten, kto sa, ako ďalší z nás vrátil z druhej strany a šiel životom ďalej.

Povstal som, aby som bol prítomný vo vašich životoch ako bytosť a veľkňaz, ktorý pozná tajomstvá určené len veľkňazom v spoločenstvách Anách a Selekcia.

A, ako strážca i učiteľ ich ponesiem ďalej a zasvätím do nich tých, ktorí sa stanú zasvätenými veľkňazmi tak, ako som sa aj ja stal zasväteným skrze silu Veľkňažnej Tary.

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, Júl 24th, 2020 o 08:36 a je zaradený pod História, Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

9 komentárov

 1 

Najvyjššia velebnosti (VK) i ja si spomínam na ten pamätný deň. Od toho dňa som Ti skoro aj vykal. 😀
Avšak moje ego mi to nedovolilo, aby ku tomu došlo. Ja síce okrem seba máločo uznám, ale uznávam, že v mnohých veciach najmä, čo sa týka zasväcovania si od toho dňa úplne super nachystaný šíriť silu a vedomosti ďalej. A musím podotknúť ani, ako mág nie si na zahodenie do starého železa. 😀
Takže sa Ti pri tejto spomienke opäť klaniam velebnosti. 🙂

Júl 24th, 2020 at 09:32
 2 

V hlbokej úcte ďakujem Veľkňažnej Tare za tento deň, prijal som smrť ako svoju krstnú mamu...oveľa viac si vážim žiakov, bežných ľudí, zvieratá, rastliny a mám pochopenie pre ich slabosti, je to dar ktorý sa nedá vyvážiť...žiadnou pozemskou hodnotou.

Júl 24th, 2020 at 15:03
 3 

Slová tohto príspevku ma fascinujú...

Verím, že raz aj ja nájdem Smrť, a budem môcť sa jej aj ja pozrieť do jej zvláštnych očí a opýtať sa jej aj ja svoje otázky.

Nájdeme ju pomocou tých cvičení, ktoré nás učí Ašarat? Dá sa ju nájsť pochopením mŕtvych a záhrobia, či v hlbočinách vnútorného ticha..?

Verím, že aj ja raz celou bytosťou pochopím, čo už zatiaľ chápem rozumom a malými náznakmi aj z praxe, že život a smrť sú jedno, ako dve strany jednej mince, a že kto pochopí smrť, pochopí aj život, a naopak.

Verím, že raz pochopím a zažijem, ktorá časť mňa to zomrie, aby dala vzniknúť životu novému, životu bytosti Veľkňaza.

Júl 25th, 2020 at 12:11
 4 

Kolegyňa Lumina, vedomosti a schopnosti, ktoré postupne získavaš sú cestou k poznaniu a sile aby si sa mohla pozrieť Smrti do očí. Získaš nový pohľad na život i smrť.

Júl 25th, 2020 at 13:10
 5 

Kolegyňa Lumina, snažím sa vás tým, čo vás učím a, čo samozrejme učím aj teba k tomu smerovať.
Ja verím, že čoskoro prekročíš prvú métu ku tomu, aby si to dokázala. Čo je prvá méta? Nuž zložiť skúšky majstra.
A ak prekročíš ďalšie méty tak sľubujem, že osobne ti odovzdám reťaz a znak Veľmajsterky.
A počas zdolávania tých mét si možno ani nepovšimneš, že to všetko už vieš. Len jedno ráno vstaneš a uvedomíš si, že to už vieš 🙂

Júl 26th, 2020 at 10:27
 6 

Pri čítaní ma trochu mrazilo, čo všetko precítim až sa raz na Ohnivú Horu dostanem. Je to, ale ešte veľmi veľmi dlhá cesta.
A náročná. Kolegyňa Lumina to napísala presne.
No ak sa mi nepodarí až tam, budem spokojná, že som bola v spoločenstve skvelých ľudí.
Ďakujem za tento príspevok Anubis.
A ďakujem Ašaratovi, že má tak veľkú trpezlivosť.
A aj mojim kolegom ďakujem, že sú.

Júl 26th, 2020 at 19:43
 7 

Milý Anubis,
na daný deň si spomínam aj ja. Bol to jeden z mnohých nezabudnuteľných okamihov. Som rád, že kráčate ďalej a pritom aj spomínate. Niekto by povedal, ako to bolo dávno, mne to príde akoby to bolo nedávno.
Si skvelý učiteľ a som rád, že učenia a tajomstvá šíriš ďalej.

Júl 27th, 2020 at 09:16
 8 

Chvíle ktoré som prežil v prírode, cintoríne, na zámku ale aj v civilnom živote s mojimi žiakmi mám natrvalo uchované vo svojom vnútri bez ohľadu na to kam ich osud zavial...

Júl 27th, 2020 at 17:53
 9 

Pán kolega Anubis, bolo mi veľkou cťou, že som Ti mohla odovzdať zasvätenie na Veľkňaza. Ten deň mám stále v živej pamäti.
Keď som na svojej ceste začínala, bol si jedným z mojich učiteľov, preto je poetické, ako sa kruh uzavrel.

August 6th, 2020 at 18:04

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.