14
Mar

Napísal som.

   Odoslal Amon a zaradil do Zamyslenia

Obraciam sa späť. Vidím prázdne tváre, bez mien. Nepoznám ich i keď sú mi známe.

Občas si kladiem ešte stále rôzne otázky na ktoré hľadám odpovede. Pátram v tme.

Spomínam na vás kolegovia. Spomínam na zabudnuté. Chcem veriť, že opäť raz uvidím tie tváre.

Masky? 

Chvejem sa, keď počúvam slová vo vetách o nových kolegoch. Teším sa z ich práce na sebe a vidím opäť pred sebou niečo nové, živé a meniace sa. Som rád. Mám šancu sa zmeniť.

Spomienky máme rôzne. Občas zlé, ale inak snažíme sa prežiť. Nájsť si svoje miesto v tom dobrom slova zmysle. Vytvárame tak novú prítomnosť pre nás, ale aj iných.

Spomínam na to čo bolo, teším sa z toho čo je a vidím cestu toho čo môže byť.

Nenapísal som toho veľa.

Tento príspevok bol odoslaný v Thursday, March 14th, 2019 o 23:13 a je zaradený pod Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Tiež sa dívam dozadu.
Tiež chcem dúfať a nádejať sa.
Niekedy nieje dôležité veľa a pekne písať, ale meniť a konať v prospech budúcnosti.

March 19th, 2019 at 10:15
 2 

Minulost su spomienky ktore sa nedaju zmenit. da sa im prinavrátit vona, pocit...da sa z nich poucit.Minulost je tma, niekedy svetla tak ako pri splne, niekedy tmavá...az velmi tmavá.
minulost je tu na to, aby nás poucila na ceste v pritomnosti a na ceste do buducnosti, vedie nás k tomu nasa skusenost. a aka skusenost? No predsa z minulosti. lebo co je minulost?
kazdá sekunda, ktorá presla....

March 19th, 2019 at 22:08
 3 

Minulosť bola, tú už nezmeníme. V prítomnosti však vždy môžeme robiť malé postupné kroky k tomu, aby budúcnosť vyzerala inak...

March 28th, 2019 at 16:53

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.