Je tmavá a strašne tichá noc posledného žijúceho tvora na planéte Zem.
Smrť. Zasiahla celú planétu Zem.
Na planéte Zem zostal už len jeden žijúci tvor.
Človek.

Posledný a jediný žijúci tvor, ktorý prežil.
Sedí v starom domci za ktorým sa rozprestiera mŕtvy les. Pred domcom mierny zráz s cestičkou do mŕtvej dediny.
Sedí za prastarým stolom, na ktorom bliká posledná svieca a pred ňou veľká a prastará kniha ktorú číta.
Niekde v diaľke, v mŕtvej dedine, sa rozozvučal zvon odbíjajúci polnoc.
Sviečka zablikala a začala dohárať. Za posledným žijúcim človekom na planéte Zem sa tíško otvorili dvere. Sviečka zablikala a dohorela.
Posledný žijúci tvor Zeme, človek, tíško zomrel.
Kniha života a smrti ostala nedočítaná.

A ja sa ťa pýtam: Chceš toto dopustiť?
Chceš, aby naša planéta skončila takto?
Ak nie, tak preto niečo urob. Máš na to.
Pýtaš sa ako?
Pozri si úvod.
A ten čo sa rozprestrel na vzduch sa znova zhmotní a pomôže Ti.
Stačí ak ma zavoláš.
Pretože bol, som a budem -Ten kto bol, je a bude.
Hoci aj ako vzduch.
Nájdeš ma? A čo ak nie – čo ak ma nenájdeš?
Ak zmeškáš a ja tu už nebudem tak nájdi pôvodné slová.
Použi prvú z prvých viet.
A nájdi to, čo už nie je.
Privolaj to, čo zaniklo.
Obnov to, čo sa napísalo pomaly a nie hrubo.
Obnov to, čo napísal ten, kto to písal.

Tagy: sila smrti, Smrť