Raz som stretol tvora podsvetia a ukázal mi svoj svet …
Potom som stretol žijúceho anjela a ukázal mi svet …
Stretol som smrť, hoci poznám jej svet predsa mi ukázala iné rozmery smrti. Smrti, keď reálne ešte žijete…

Koľko krát musí človek umrieť, aby prestal žiť?
Žijeme alebo existujeme? Kde je hranica medzi životom, existenciou a bytím?
Roky sa zaoberám fenoménom smrti a života po smrti.
Samozrejme ma zaujíma aj to, kedy sme mŕtvy hoci nás svet vníma a myslia si že sme tu a všetko je v pohode.
Kedy a kde sa to preklopí tam, že žijeme a predsa sme mŕtvy?
Je to otázka len duševného pohľadu, alebo je to reálna vec, ako je narodenie sa z matky a umieranie v momente fyzickej smrti.
Otázky vyvolávajú otázky.
Odpovede pri tom sú, ale sú tie odpovede skutočné, alebo si to len my myslíme, že poznáme pravdu?!

Sedel som v spoločnosti človeka, ktorý sa zaoberá inou otázkou – a to je otázka – kto sme a odkiaľ vlastne sme.
On sa pustil dvakrát po ceste a raz sa z jednej vrátil späť.

Dvakrát som sa pustil kráčať cestou a ani raz som nedošiel na koniec.
Došiel som však v jednom prípade tak ďaleko, odkiaľ sa asi vrátilo len máličko z nás.
Znovu kráčam niekam, ale aký je to smer?

Divné úvahy? A myslíte že nepatria sem a už vôbec nie odo mňa?
Omyl patria sem a práve odo mňa.
Desiatky z vás štartovali pri mne a učili ste sa základnú abecedu mágie a spoznania tajomných síl pri mne. I toto aj keď sa to zdá absurdné patrí do nášho sveta, ale ja nemám strach otvoriť ani takúto kontroverznú tému. Nakoniec kedy som nebol kontroverzný.
Keď som napísal prvé skriptá ľudia boli nahnevaný, že púšťam von veci tajomné. Teraz prvé skriptá vo svetle tých posledných skrípt sú len čítaním na dobrú noc pre deti v postieľke.

A preto miesto toho, že sa naštvete, že som túto tému opäť otvoril, tak sa na tom smejte nahlas tak, ako smejem i ja teraz. A ja sa smejem čoraz viac. 😀